SME (PAVOL SPÁL) - Rozhovor redaktora denníka Sme s trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie

Futbalu obetoval všetko, aj preto nedokončil ani jednu z troch vysokých škôl, ktoré začal. Tréner národného tímu Ján Kozák prežíva výnimočnú kvalifikáciu.

Viete si predstaviť, že by ste sa živili niečím iným ako futbalom?

Nie. Mal som v živote šťastie, že robím celý život to, čo ma nesmierne baví. Najprv som dlho hral, potom som prešiel rôznymi funkciami – či už manažérskymi, alebo trénerskými.

Vyskúšali ste štúdium na troch vysokých školách. Nešlo to zosúladiť s futbalom?

Začal som na elektrotechnickej fakulte, prešiel som na systémové inžinierstvo a vyskúšal som aj právo. Semestrov mám za sebou dosť, ale nič som nedokončil.

Boli ste dobrým študentom?

Ťažko o tom hovoriť. Mrzí ma to kvôli mame, ktorá veľmi chcela, aby som skončil vysokú školu. Keď umierala, ešte mi pripomínala, že toto jedno som jej nesplnil.

Spomínali ste právo i školy s technickým zameraním. K čomu ste mali najbližšie?

Futbal vždy vyhral, lebo som mu obetoval všetko. V čase, keď som sa chcel presadiť v konkurencii majstrov Európy z roku 1976, som sa musel futbalu venovať na sto percent. Ešte neboli také možnosti študovať individuálne ako dnes. Keď nie na prednášky, tak na cvičenia som musel chodiť a absolvovať ich určitý počet. A za trénera Vengloša bývali aj mesačné sústredenia v Južnej Amerike, bolo ťažké to skĺbiť. Musel by som ubrať z futbalu, a to som nevedel.

Ste futbalový workoholik?

Asi niečo na tom bude, pretože futbalu venujem denne veľa času. Sledujem veľmi veľa zápasov, analyzujeme a pripravujeme sa s kolegami na našich ďalších súperov.

Ako najlepšie relaxujete? 

Pri golfe. Hrávam ho už päť rokov. Tam človek príde na iné myšlienky, odreaguje sa, je v prírode a urobí niečo aj pre svoje zdravie.

Pred dvoma rokmi bol slovenský národný tím na dne. Ako sa vám ho podarilo prebudiť?

Futbalista, ktorý si neverí a nemá sebavedomie, sotva podá dobrý výkon. Hráči už predtým niečo dosiahli, to znamená, že kvalitu majú. Sami sa museli presvedčiť, že sú schopní dosahovať dobré výkony a výsledky. Tie robia veľa. Ak niekto vyhrá na pôde silnej Bosny a Hercegoviny či v Poľsku, musí niečo vedieť. Tie zápasy boli dôležité pre psychiku.

Niektorí odborníci tvrdia, že hráči nášho národného tímu potrebujú tvrdú ruku. Je to tak?

Tu nejde o tvrdosť. Reprezentácia je niečo iné ako klub. Tam človek hráčov zdedí, alebo sa s majiteľom dohodne na doplnení. V národnom tíme si vyberáte hráčov podľa toho, aby vám to čo najlepšie fungovalo. Nikto vám hráčov nenúti. Reprezentačný zápas je niečo, na čo budú hráči vždy spomínať, pretože ligových zápasov je množstvo. Teší ma, že doteraz chlapci v každom zápase šli naplno.

Zatiaľ ste zrejme nemali dôvod na hráčov kričať. Je to tak?

Je normálne, že zápas aj prehráte. Aj hráči sú ľudia, ktorí majú slabšie dni. Ide však o to, aby každý urobil maximum. A to platí aj o celom realizačnom tíme.

Niektorí tréneri trvajú na striktných pravidlách. Trebárs taliansky kouč Fabio Capelo diktoval, čo majú hráči jesť, ako sa majú obliekať a na zraze im zakázal telefóny. Platí niečo podobné aj u vás?

Iste , máme pravidlá, ktorá sa musia dodržiavať, aby to fungovalo. Každý v realizačnom tíme má svoju rolu. Aj u nás sú ľudia, ktorí sú zodpovední za stravovanie, obliekanie. Hráči to rešpektujú, sú už natoľko skúsení, že vedia, čo je pre nich potrebné.

Je niečo, na čom si vy osobne potrpíte?

Na zrazy treba chodiť načas, radšej o päť minút skôr. To isté platí aj o príchodoch na tréning, raňajky či obed.

Marek Hamšík bol v minulosti kritizovaný, že v národnom tíme nehrá tak dobre ako v klube. Pod vaším vedením ožil. Ako sa vám to podarilo?

Hamšík je skúsený hráč, niečo už preskákal a pochodil. Aj on dozrieva. Vytvorila sa dobrá partia, v realizačnom tíme aj medzi hráčmi. Hamšík sa dobre cíti a vysokú kvalitu odvádza v prospech tímu.

Bol tam psychologický vplyv?

Trénovalo ho veľmi veľa trénerov, Marek dozrieva. Momentálne je v ideálnom veku, stále nie je starý a už toho veľmi veľa odohral. Jeho pohľad na futbal je iný ako predtým.

Je rozdiel pri komunikácii s hráčmi z našej ligy a tými, ktorí pôsobia vo veľkých zahraničných kluboch?

V kolektíve máme skúsených hráčov, ktorí boli aj na majstrovstvách sveta. Snažíme sa ich dopĺňať chlapcami, ktorí získali skúsenosti v národnom tíme do 21 rokov a hrajú dobre vo svojich kluboch – či už sú to Hrošovský, Greguš, Duda či Gyömbér. Musí tam byť postupnosť. Nie je to pre nich jednoduché. Keď príde nováčik, starší hráči ho ihneď otestujú. Aj oni si povedia – áno, tento hráč má kvalitu a patrí medzi nás. Do národného mužstva sa ťažko dostať na základe jedného dobrého výkonu.

Zmenila vás rola trénera národného tímu?

Je to niečo nové, ale ako človek som sa vôbec nezmenil.

Ktorý z vašich trénerov vás najviac ovplyvnil?

Bola to kombinácia viacerých a mal som šťastie na dobrých trénerov. Ježek s Venglošom v reprezentácii boli na tie časy fantastickou dvojicou. V kluboch Jankech, Baránek, Ištók, Belanský alebo v Dukle Praha Ladislav Novák. Idete svojou cestou a potom si spomeniete, že ten tréner riešil situáciu tak a druhý inak.

Považujete sa za starú trénerskú školu alebo hľadáte inšpiráciu v tých najnovších trendoch?

Obklopil som sa mladými ľuďmi, pri ktorých som omladol. Futbal sa neuveriteľným spôsobom vyvíja a ide dopredu. Musíte ísť s dobou, ale tiež musíte mať svoju hlavu. Svoje zásady a metódy. Ťažko ich môžem meniť.

Niektorí obdivujú barcelonský štýl na množstvo prihrávok, ďalší tvrdia, že sa im páči skôr to, ako hrajú tímy, ktoré trénuje José Mourinho. Koho preferujete vy?

Stále som bol zásadový a som aj teraz. Snažím sa využiť najlepších hráčov, ktorých mám k dispozícii, a podľa toho určujem spôsob hry. Závisí to od typu hráčov. Nemôžete hrať ako Barcelona, keď nemáte na to vhodné typy. Musíte vytvoriť štýl, ktorý je šitý na hráčov, ktorých máte k dispozícii. A ich schopnosti využiť.

Strávite veľa času trebárs pri videu?

Iste. Mám však vo svojom tíme ľudí ako asistenta Tarkoviča alebo videoanalytika Michala Slyška, ktorí mi veci pripravia, zostrihajú a potom to spolu konzultujeme.

Pre hráčov máte pripravené motivačné videá. Môžete o tom prezradiť viac?

Slyško a Tarkovič to majú na starosti. Ide o zostrihané zápasy, ktoré sme odohrali. Je na nich zobrazená dobrá atmosféra, nadšené publikum. Každý príde na zraz rozlietaný z iného konca sveta. Video má slúžiť na to, aby sa hráči dostali myšlienkami do nášho prostredia. Aby vedeli, že prišli domov a čo ich čaká.

Máte vyhradené dve košele, jednu ste plánovali nosiť na zápasy vonku a druhú na zápasy doma. Všetky zápasy kvalifikácie ste zatiaľ vyhrali. Držíte sa stále tejto tradície? Ste poverčivý?

Isteže som poverčivý, časom sa však niektoré veci opotrebujú, takže ich človek musí obmieňať. Ale keď sa tímu darí, snažím sa dodržiavať tieto veci.

Hoci už stojí moderná aréna v Trnave, proti Ukrajine budete hrať opäť v Žiline, kde sa zmestí takmer o polovicu menej ľudí. Prečo? Lebo sa vám v Žiline darí?

Ani nie, ale pozrite sa. Je to nový štadión, nové a neznáme prostredie. Máme ísť do nového prostredia a nevyužiť to, čo poznáme? Máme zabehnutý systém prípravy, ktorý funguje. Hotel, strava, príprava, presuny. Bol som na otvorení arény v Trnave a bol som tým nadšený. Teším sa. Bol by som veľmi rád, keby sme vybojovali postup a potom v novembrovom termíne by sme pritiahli do Trnavy kvalitného súpera pred vypredané hľadisko.

Kvalifikáciu teda plánujete dohrať v Žiline?

Áno. Kvalifikáciu dohráme v Žiline a potom v prípravnom zápase si vyskúšame štadión v Trnave.

Pred dvoma rokmi boli hráči odsudzovaní. Odvtedy sa národný tím vyšvihol zo šesťdesiateho miesta vo svetovom rebríčku na historicky najvyššie – štrnáste. Mnohí tvrdia, že je to najlepší tím v dejinách samostatnosti. Myslíte si to tiež?

Nerád by som to hodnotil. Táto partia hráčov pod naším vedením dozrieva, odohrala zatiaľ perfektnú kvalifikáciu. Povedzme si úprimne, kto mohol čakať, že vyhráme v konkurencii obrovskej sily Španielska a Ukrajiny všetky zápasy? Máme veľa bodov, ale stále nemáme istotu. Už predtým som tvrdil, že v tejto kvalifikácii bude potrebný nezvyčajne vysoký počet bodov. Chceme postúpiť priamo na majstrovstvá Európy a bude to ešte veľmi náročné.

Ale stačí vyhrať ôsmeho septembra doma nad Ukrajinou a postup je istý.

(Smiech). To je práve to. K realizácii plánu je strašne dlhá cesta. Podrobne s kolegami čoraz viacej sledujem ukrajinských hráčov. Je to nenormálna sila. Sme v situácii, že nejdeme do zápasov so Španielskom a Ukrajinou s tým, že sú pre nás kľúčové a rozhodujúce. Môžeme v nich iba získať, nech bolí hlava našich súperov. My sme ich už zdolali.

Oboch favoritov ste v prvých súbojoch zaskočili. Dá sa očakávať, že v odvete sa na vás lepšie pripravia?

Španielsko v takej silnej zostave ako proti nám nenastúpilo proti žiadnemu inému súperovi v kvalifikácii. Chýbal im iba Sergio Ramos. To značí, že už prvý zápas proti nám brali veľmi vážne. Čo sa týka kvality hry, nasadenia a prostredia, sa ten zápas vyrovnal európskej elite. Španieli si teraz uvedomujú, že vyhrať na Ukrajine nemôže hocikto. Pozrite sa, ako tam dopadli trebárs Francúzi. My sme prišli na Ukrajinu ako malé Slovensko, v tom čase tam bola eufória po revolúcii, aj na štadióne to bolo cítiť. Možno si mysleli, že to príde samo, ale futbal sa nedá oklamať. Prístup Ukrajincov bude možno teraz iný a musíme sa na to pripraviť.

V zápase proti Španielsku vám budú chýbať štyria kľúčoví hráči základnej zostavy. Martin Škrtel naznačil, že dôležitejší bude domáci zápas proti Ukrajine. Súhlasíte?

Chcem čo najlepšie pripraviť tím na Španielsko. Neviem si predstaviť ísť do zápasu s tým, že nie je dôležitý. To by bola veľká chyba. Verím, že dáme dokopy tím, ktorý bude schopný konkurovať veľmi silnému Španielsku. Pre mňa je každý medzištátny zápas sviatok.

Mali ste veľkú dilemu pri tvorbe nominácie vzhľadom na to, že nemôžete rátať s niekoľkými hráčmi?

Táto nominácia sa mi tvorila najťažšie z celej doterajšej kvalifikácie. Vyskytlo sa veľa problémov so stabilnými hráčmi, keďže Ďurica a Weiss sú mimo pre zranenie. Kucka a Škrtel nemôžu hrať proti Španielsku pre trest. Aj preto som zvolil až dvadsaťpäťčlennú nomináciu. Každý takýto hráč Slovensku chýba, pretože náš káder nie je taký široký, aby sme ich mohli nahradiť. Navyše, niektorí ďalší hráči nehrávajú pravidelne, ale keďže ich poznám a viem o ich možnostiach a schopnostiach, sú v nominácii.

Útočník New York City Adam Nemec v posledných šiestich zápasoch nebol ani v nominácii zámorského tímu. Ako to vnímate?

Neviem, v akom stave je Nemec, chcem ho vidieť. Nie je to jednoduché pre jeho psychiku. Reprezentácii vždy pomohol, i keď bol v podobnej situácii v nemeckom Unione Berlín. Má ťažké obdobie, aj ja by som mu rád pomohol.

V nominácii sa objavil Róbert Vittek, ktorého prenasledujú zranenia. Aké s ním máte plány?

S Vittekom som sa počas svojho pôsobenia v národnom tíme stretol už štvrtýkrát a stále to nevyšlo, keďže mal zdravotné problémy. Teraz verím, že sa už nič nestane. Má kvalitu a skúsenosti, aby bol platným členom tímu.

Do slávneho AS Rím odišiel na hosťovanie Nórbert Gyömbér. Čo vy na to?

Je to poctivý futbalista, v kvalifikácii odohral prvé tri zápasy a bol oporou. Asi ani on nečakal, že sa budú jeho zdravotné problémy toľko naťahovať, ale už by mal byť v poriadku. Je skvelé, že sa presunul do AS Rím, má obrovskú motiváciu. Ide o perspektívneho futbalistu.

Vyskočil v poslednom období hráč, ktorý je pre národný tím zaujímavý?

Skôr sme pozerali na to, aby sme mali v prípade, že sa niečo stane, každé miesto zdupľované. Trebárs Čögley podáva slušné výkony v Trenčíne a na poste pravého obrancu máme iba Pekaríka. Keďže Weiss nebude k dispozícii, hľadali sme alternatívu aj na post krídelníka. Pich vyskočil vo Vroclave, Šesták už je fit, vieme, čo od neho môžeme čakať. Mak, Ďuriš a Stoch sú v poriadku.

Aký dojem máte zo slovenskej ligy?

Sú tam zaujímavé zápasy, hrá sa atraktívnejší futbal. Je tam veľa mladosti, ale aj naivity. Mladí majú príležitosť hrať ligu. Hlavne v Žiline je veľa zaujímavých hráčov. V Slovane majú veľmi dobre poskladané mužstvo. Je otázka, kedy začnú vyhrávať. Musia vyhrávať, prišlo šesť kvalitných hráčov. Trebárs Trenčín má dobrý skauting, aj Dunajská Streda ide dobrou cestou. Trnava má nový štadión a verím, že predstavitelia investujú aj do nákupu kvalitných hráčov. Potrebujú sa posilniť. Myjava zložila dobrý tím. Senica dlhé roky dobre pracovala s mládežou a teraz sa ich mladíci, ktorí dominovali v mládežníckych kategóriách, začínajú presadzovať medzi seniormi.

Ide úroveň súťaže hore?

Som presvedčený, že áno. V porovnaní s ligou spred dvoch rokov je to iste lepšie.

Najvyššiu súťaž postupne opustili tradičné kluby ako Inter Bratislava, Prešov, Nitra, naposledy aj Banská Bystrica či Košice. Nahradili ich malé mestá ako Skalica, Myjava či Zlaté Moravce. Čo si o tom myslíte?

Dlhé roky som robil v Košiciach, takže nemám z toho dobrý pocit. Podobne dopadol Prešov. Z východu je tam aspoň jeden klub – Michalovce. V Nitre bola kedysi nenormálna liaheň talentovaných chlapcov, to isté platí o Banskej Bystrici. To je problém ľudí, ktorí robia futbal v týchto mestách. Obdivujem kluby z malých miest, že robia futbal so srdcom. Verím však, že sa opäť nájdu ľudia a prostriedky, vo veľkých mestách by to predsa malo byť ľahšie. Azda sa zapoja mestá i župy. Klub nemôže stáť iba na jednom človeku. Keď chcú naše kluby konkurovať európskym a dostať sa do skupinovej fázy, musia sa stabilizovať. Mám predstavu, že by mali byť na Slovensku tri či štyri silné mužstvá.

rozhovor bol zverejnený v denníku Sme 31.8.2015