BRATISLAVA (SFZ/pš) – Dušan Krchňák, jeden z najlepších slovenských futbalových rozhodcov, oslávil v plnom zdraví životné jubileum – 70 rokov (nar. 14. 10. 1947 v Bratislave).

Futbal mu učaroval od detstva, hrával za bratislavskú „emdéžetku“ od dorastu po mužov. Mal 22 rokov, keď ho zradila achilovka a v klube ho začali lákať, aby si našiel nový smer aktivity a on celkom tomu lákaniu neodolal. V ZMDŽ ho však vábili na dráhu hádzanárskeho rozhodcu a on sa rozhodol pre dráhu futbalového... Hoci najväčšieho oponenta pri tomto kroku mal doma, manželku Oľgu. „Ešte to by chýbalo, aby si robil rozhodcu! V žiadnom prípade s tým nebudem súhlasiť,“ stavala sa kategoricky proti. Lenže Dušan už bol rozhodnutý.

Mal raketový postup, začal pískať v okresnej súťaži, po pol roku ho preradili do regionálnej krajskej súťaže. A postupoval nahor. Rok pobudol vo federálnej II. lige, v čs. najvyššej súťaži sa objavil v sezóne 1976/77 a pôsobil v nej pätnásť rokov! Rovnako dlho bol aj medzinárodným rozhodcom s odznakom FIFA. Keď sa obzrel dozadu, komentoval tento let do rozhodcovských výšin slovami: “Nemal som čas sa niekde pokaziť...”
Vo federálnej lige viedol 228 zápasov, čo je absolútne najviac v jej histórii. Plus tri finále Československého pohára, šesť finále Slovenského pohára a 318 ligových stretnutí na čiare ako asistent rozhodcu. Dodnes sa traduje, že s ďalším Slovákom, Vojtom Christovom, boli prvou voľbou pri nomináciách na pražské derby. Keďže vtedy boli v I. lige štyri pražské kluby, chodili do metropoly pravidelne.

Na medzinárodnom fóre sa pohyboval od začiatku suverénne, na konte má semifinále EPM (predchodca Ligy majstrov) a to hneď trikrát, bol účastníkom ME osemnástok (1983), viedol finále ME 21 (1986) a najväčšiu čerešničkou v jeho kariére pod reflektormi Európy je finále Pohára UEFA (1988, Espanyol Barcelona – Bayer Leverkusen, 1988). Navyše asistoval Christovovi na čiare pri finále ME 1984, aj vo finále PVP 1980 (Arsenal – Valencia). A nostalgicky si spomína, že jeden z dvanástich medzištátnych zápasov viedol Anglicku ešte na starom Wembley. Nesplneným snom ostala účasť na MS – v roku 1990 bol na zozname medzi náhradníkmi. Logicky, patrili mu viaceré ocenenia, je držiteľom Krištáľovej píšťalky ČSFZ (1992), Zlatej píšťalky SFZ (1994), neskôr i Zlatého odznaku SFZ (2007). To už po tom, keď ako aktívny rozhodca skončil a dal sa na funkcionársku dráhu. Od roku 2002 bol tri volebné obdobia predsedom komisie rozhodcov SFZ, dlhodobo pôsobil vo výkonnom výbore.
“Futbal je často nevyspytateľný ako politika, neraz je náročnejší a človek sa musí naučiť vysporiadať sa s rôznymi tlakmi - zo strany médií, funkcionárov, hráčov, ale aj od samotných rozhodcov,“ z vlastnej skúsenosti vie, že dôležitý je nadhľad a viera v pravdu.

Dušan, pevné zdravie a stále chuť hľadať vo futbale to dobré a krásne.