BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Nestor slovenskej športovej žurnalistiky, posledný ozajstný bard pera Jozef Kšiňan sa dnes dožíva 90 rokov.

Bývalý futbalista, ktorý v doraste Slovana odohral desiatky zápasov, neskôr tréner napríklad v Dyname Bratislava i Rapide, ktorý sedel aj na lavičke hokejového tímu v belasom klube. Ale hlavne písal. Nielen o futbale, no najmä o ňom. Mal 20, keď dal na papier prvý článok, potom to bola púť cez noviny, ktoré niečo v spoločnosti znamenali Pravda, Práca, Smena a zakotvil v agentúre, ČSTK, potom TASR. Ako „agentúrnik“ vekom zasiahol dôchodok, ako novinár zápisník a pero nikdy z rúk nepustil, ba sa prispôsobil dobe a ešte aj dnes píše, už do počítača. Stačí si pozrieť bulletiny k domácim zápasom slovenskej reprezentácie, kde má svoju stranu a na nej oprašuje legendy skvelými článkami. Ich cenu zvyšuje fakt, že ako dnes už skutočne jediný novinár môže z vlastnej skúsenosti a ako očitý svedok hovoriť o tom, ako hrali Bulla či Tegelhoff, ako tréneroval Čambal a aký bol Šoral, prvý Slovák v československom reprezentačnom drese...

Bratislavský rodák svoje mesto miluje viac ako veľmi, žije tu s výnimkou vojenčiny v Nových Zámkoch a krátkeho obdobia počas II. svetovej vojny nepretržite.

Vysokú obchodnú školu nedokončil, lebo volanie tlačiarenskej černe a futbalovej lopty bolo oveľa silnejšie. Diplom však má, popri zamestnaní absolvoval FTVŠ.

Do dnešného dňa ho vídať na ligových zápasoch i medzištátnych stretnutiach, zapisujúc si kto, čo, kedy a ako, overujúc si fakty u kolegov o dve-tri ba aj štyri generácie mladších. Stále v obdivuhodnej kondícii. “Veľa som športoval, mal som dobrý všestranný základ a rozhodujúca bola životospráva. Aj pri pracovnom vyťažení som sa usiloval dodržať vždy pravidelný režim a nájsť si čas aj na šport a pohyb,“ netajil recept dlhovekosti pred bývalým kolegom z denníka Pravda.

Autor alebo spoluautor vyše 30 publikácií so športovou, prevažne futbalovou tematikou dostal v roku 1995 z rúk vtedajšieho prezidenta MOV Juana Antonia Samarancha Zlatý odznak MOV. Aj preto, že sa zúčastnil na piatich olympiádach i na MS 1970 v Mexiku.

Debaty s ním majú vždy svoj obsah, rovnako ako ním napísané články. Ako skúsený, rozhľadený človek je stále konfrontovaný s realitou a čelí jej stále rovnako: priamo a pravdivo. “S tuctovými futbalistami sa ťažko rodia výnimočné triumfy,“ hovorí napríklad otvorene pravdu, ktorú nie vždy chcú dotknutí počuť.

K úžasnému životnému jubileu mu aj Slovenský futbalový zväz praje všetko najlepšie.