LUXEMBURG (SFZ/PETER ŠURIN) – Už na ihrisku lietal nad hlavami hráčov, potom ešte čakajúc, kým dohovorí luxemburský tréner Luc Holtz prijímal gratulácie k perfektne odvedenej robote od novinárov a následne sa posadil za stôl, aby odpovedal na otázky. Ján Kozák bol unavený a šťastný.

Aký teda bol posledný kvalifikaný zápas?

"Prvý polčas sme hrali úžasne, chlapci šli na ihrisko s jasným cieľom streliť gól, boli koncentrovaní, odhodlaní. Trochu ma vystrašili zahodené príležitosti Maka a Škrtela, ale potom nám to začalo padať, dali sme tri góly a mali sme zápas jasne v rukách. Lenže je to také slovenské, vedieť si ho zdramatizovať... Dvakrát sme inkasovali, ale aj v tejto hluchej fáze sme mali dianie pod kontrolou a potvrdili to štvrtým gólom. Bolo to zaslúžené víťazstvo a mňa teší aj výkon."

Vedeli hráči o dianí v Kyjeve, kde hrala Ukrajina so Španielskom?

"Hráči nie, ja som vedel, že Španieli dali gól a asi dve minúty pred koncom som mal správu, že stav sa tam nemení. Ale pre nás nebol podstatný Kyjev, spoliehali sme sa sami na seba. Celú kvalifikáciu sme si uhrali sami, pritom Španieli a Ukrajinci na nás vyvíjali veľký tlak. A my sme obstáli."

Aké ste mali pocity po konečnom hvizde rozhodcu?

"Veľká radosť... Chceli sme sa tešiť už v piatok v Žiline, s tisíckami našich ľudí, teraz sa tešíme v Luxemburgu. Viete, boli to náročné dni, museli sme dať mužstvo po prehre s Bieloruskom dokopy a som šťastný, že sa nám to podarilo. Takže som šťastný a unavený...“

Vy ste ako hráč na majstrovstvách Európy hrali...

"Aj na majstrovstvách sveta. Bola to pre mňa výzva, keď som prišiel k reprezentácii, a keď sa výzvy naplnia, je to obrovský úspech.“

Čo je teda za tým úspechom?

"Nebolo jednoduché poskladať tím, chcelo to určitý čas. Hráčom chýbalo sebavedomie, aj v médiách bol rozšírený názor, že máme nadpriemerných Škrtela a Hamšíka, ostatní takí nie sú. A vyrástli Pekarík, Ďurica, Hubočan, Kucka, Mak, Weiss... Dala sa dokopy partia, pomohli víťazstvá. Dnes máme súdržné, vyvážené mužstvo. Sme malé Slovensko, ale v celej kvalifikácii sme podávali veľké výkony. A čo je ešte dôležité, že toto mužstvo ešte nie je na svojom vrchole, že má priestor na ďalšie zlepšovanie."

Kedy by teda mohlo svoj vrchol dosiahnuť?

"Tak o dva roky."

Akú najťažšiu otázku ste si počas kvalifikácie dali vy sám?

"Spomeňte si, hrali sme prípravný zápas s Maltou a na tribúnach bolo málo ľudí. Vtedy som sa pýtal sám seba, pre koho to všetko teda robíme...?! Dôležitý zápas sme odohrali na Ukrajine, vyhrali sme so Španielskom a ľudia nám začali veriť, začali na naše zápasy chodiť."

Čo boli najdôležtejšie faktory postupu?

"Spomínané dva víťazné zápasy s Ukrajinou a Španielskom a fantastická atmosféra na štadióne. Náš futbal sa dostal do iného, lepšieho svetla, to ma teší."

Budete teraz oddychovať? Máte nárok.

"Ja veľmi na oslavy nie som, ale teraz si pohár šampanského dám... A potom si musím oddýchnuť. Som unavený. Zájdem do Košíc, dúfam, že mi počasie umožní zahrať si golf, možno na týždeň pôjdem mimo republiky. A potom už bude treba myslieť na novembrový dvojzápas, čakajú nás Švajčiarsko a Island, dobrí súperi..."