BRATISLAVA (SFZ/PETER ŠURIN) – Iskrilo sa ako za starých čias, slovanisticko-interistická prestrelka najmä na linke Anton Urban – Milan Dolinský bavila poslucháčov.

Páni sa zišli pri tradičnom predvianočnom pozvaní prezidenta SFZ Jána Kováčika v adventonom čase. Nadácia internacionálov venovala bývalým reprezentantom, výborným futbalistom a skvelým ľuďom čosi pod stromček a to všetko bolo zabalené v neopakovateľnej atmosfére spomienok, rozprávania a úvah, ktorých hlavnou témou bol futbal. Ten, ktorý je už minulosťou, aj ten dnešný.
Napríklad. “Dresy s číslami si doniesol Slovan zo zájazdu v Mexiku v roku 1948,“ ikstý raz pripomenul „kronikár“ partie Anton Urban. Chlap, ktorý s obľubou vyhráva stávky tým, že vysype zostavu mladších žiakov Tatrana Prešov spred 70 a viac rokov... Napríklad. Alebo keď baví poslucháčov rozprávaním, prečo ma vedľasediaci Milan Dolinský prezývku Lízatko. “Lebo on vždy dokázal vysvteliť, prečo jeho strela len lízla žrď zvonku. A tak ho tréner Jim Šťastný premenoval na Lízatko.”

Spomínané iskrenie na linke Slovan – Inter sa týkalo vzájomných zápasov celých tímov, aj vzájomných súbojov obrancu Urbana a útočníka Dolinského, ale aj samotného vzniku ČH Bratislava odčlenením od Slovana, z ktorej sa neskôr stal Slovanft resp. Inter. A ďalší dvaja žlto-čierni, Titus Buberník a Gustáv Mráz, hasili oheň, kým bol v zárodku. “Máte pravdu, Vianoce idú,“ pochválil ich Milan Dolinský. Darčeky na Štedrý večer? “Foni, nahraj si to svoje rozprávanie na kazety, rozdaj nám ich a my ťa budeme počúvať. Veď aj tak nás nechceš na diskusiu,“ rypol si do kremitého východniara so slovanistickým rodokmeňom ďalší interista, šéf internacionálov Ladislav Petráš. A potom aj do Buberníka: “Bubo, ty si pamätáš...Vlastne ty si houby pamätáš,“ a už sa všetci zubili na populárneho Baču. “Mnohé si ešte pamätám. Napríklad, že zájazd za oceán musel trvať aspoň mesiac. Aby sme hrali toľko zápasov, že by sa náklady vrátili a aj sa zarobilo,“ zasmečoval stále elegantný dlháň Titus Buberník, ktorého sprevádzala na stretnutí dcéra Barbora.

A najtichší zo spoločnosti Gustáv Mráz – nuž, mal smolu, že sedel akurát vedľa Urbana (na titulnej fotografii vpravo Mráz)– vytiahol z pamäti pripomienku na futbalový profesionalizmus z konca 50. rokov. “Keď sme šli na MS do Švédska, ušili nám každému dva páry kopačiek. Nikoho som k nim nepustil, sám som sa o ne staral, umýval, ošetroval. Šnuroval. Žiaden obuvník, sám som si to robil,” nebyť zranenia, mal by na konte určite viac, ako len 11 štartov v medzištátnych zápasoch a popri účasti na MS 1958 možno by bol aj pri tom striebornom šampionáte v Čile.

Na jedno mene sa však všetci zhodli s úctou: doktor Alexander Binovský starší. Každý mal aspoň jednu osobnú skúsenosť, ako tento majster zdravia dokázal presne usmerniť injekciu a trafiť ten správny bod, aby sa po vpichu pacientovi uľavilo.

Stretnutie trvalo ako riadny zápas, s prestávkou aj nadstavením. V takej partii, v takej atmosfére sa únava vôbec nehlásila...