PODKONICE (SFZ) – Medzi slovenskou elitou odohral bezmála tri stovky súťažných stretnutí. V roku 2019 sa so Spartakom Trnava radoval zo zisku Slovenského pohára. Matúš Turňa je už tretiu sezónu v rade súčasťou Podkoníc. Kapitán účastníka tretej ligy patrí podľa predpokladov k lídrom na ihrisku i v kabíne. Bývalý obranca Podbrezovej či Dunajskej Stredy sa po ukončení profesionálnej futbalovej kapitoly aklimatizoval v novom zamestnaní. A ako sám tvrdí, nič mu aktuálne nechýba.
Matúš, začnime prebiehajúcim ročníkom. Podkonice sú po štyroch kolách stále nezdolané, panuje teda spokojnosť?
„Určite. Každý si predstavoval takýto úvod. Nie je to jednoduché, no sezónu sme odštartovali vynikajúco. Verím, že aj naďalej to pôjde takto úspešne. Prišli noví hráči, pribudla konkurencia, káder je vyrovnaný. Dobre sme si sadli a zatiaľ to funguje.“
V troch zo štyroch stretnutí ste neinkasovali. Ako obrancu vás to zrejme teší o to viac...
„Nie je to iba práca obrancov, zásluhu na tom má celé mužstvo. Predtým sme viackrát dostávali hlúpe góly, po podcenení situácie, teraz všetci pracujú výborne. Nie nadarmo sa hovorí, že defenzíva začína od útočníka.“
Spomínali ste obmenu kádra. Jednou z letných posíl je aj Ľuboš Kupčík. V minulosti ste si spolu zahrali už v Podbrezovej. Zohrali ste pri jeho príchode nejakú rolu? „Vôbec nie. Poznáme sa však dlhé roky, takisto žije v Banskej Bystrici. Dotiahol ho sem náš majiteľ Branislav Slobodník. Profesionálny futbal výrazne uberá z voľného času. Keďže Ľuboš má rodinu, zrejme tiež zvolil takúto cestu. Tretia liga nie je žiadnym rapídnym skokom nadol, rozhodne to tu nie je len o zábave. Súťaž je na dobrej úrovni, preto treba aj pravidelne trénovať. Takto to všetci vnímajú.“
Minulú sezónu uzavreli Podkonice na dvanástom mieste tabuľky. Aké sú ambície pre tento ročník?
„Zakaždým si stanovíme, aby sme dopadli lepšie ako v predchádzajúcej sezóne. Nie vždy to však vyjde. Body nám utekali, striedali sme lepšie obdobia so slabšími. Ak chceme byť vo vrchnej časti tabuľky, musíme podávať konzistentné výkony. Prioritou pre klub nie je postup, skôr sa chceme držať v horných poschodiach, kde to je príjemnejšie. Aby sme do posledných kôl nemuseli bojovať o záchranu. Pokiaľ by sme skončili od ôsmeho miesta vyššie, bol by to pre nás úspech. Bodaj by sme ale takto ostali celý ročník.“
V kabíne je mnoho mladých a perspektívnych futbalistov, viacerí na hosťovaniach z mládeže klubov najvyššej súťaže. Ako jeden z najskúsenejších si ich beriete pod svoje krídla?
„Snažím sa im poradiť, no to nie len ja, ale všetci skúsení hráči. Väčšina týchto chlapcov prišla z dorasteneckých líg, mužský futbal je už o čosi tvrdší a vo všeobecnosti rozdielny. Musím povedať, že všetci zapadli výborne, vidno na nich to potrebné chcenie. Skúsenosti prídu pribúdajúcimi zápasmi a odohranými minútami.“
Poďme sa ešte trochu vrátiť do minulosti. V roku 2021 ste opustili prvoligové trávniky. Prečo prišlo k tomuto rozhodnutiu?
„V Trnave som nedostal ponuku na pokračovanie. Mal som vtedy 35 rokov. Hoci sa mi naskytali ešte nejaké príležitosti, chcel som sa už usadiť. S rodinou sme od seba boli oddelení, nakoľko sa za mnou nesťahovali. Plánoval som si nájsť nejaké stabilné miesto v práci a zároveň naďalej hrať futbal. Ľudí okolo klubu v Podkoniciach som nepoznal osobne, ale z rozprávania som na nich mal dobré referencie. Prišlo mi vhodné pokračovať týmto smerom. Tri roky ubehli ako voda. Som spokojný a rád, že to je takto. Mám istoty, ktoré nie sú stále samozrejmosťou. Hlavne nech mi ešte zdravie slúži, aby som mohol hrávať.“
Viete prezradiť, kde aktuálne pracujete?
„V stavebnej firme u Branislava Slobodníka, majiteľa futbalového klubu v Podkoniciach. Nemal som s tým skúsenosti, trvalo mi dlhšie si na to zvyknúť. Najmä vstávanie bolo náročné, predsa len to je iné ako pri profesionálnom futbale. Človek si však zvykne na všetko. O to lepšie, pokiaľ sa v pracovnom aj športovom prostredí cíti dobre. Všetko do seba výborne zapadlo, momentálne mi nechýba nič.“
Keď sa obzriete za profesionálnou časťou svojej kariéry, na čo spomínate najradšej? „V najvyššej súťaži som odohral okolo tristo zápasov, každý z nich bol istým spôsobom špecifický. V pamäti mi utkvel zisk Slovenského pohára so Spartakom. Trnava bola celkovo špeciálna, od mesta až po fanúšikov. Ale každý moment, keď som mohol vstúpiť na ligové trávniky, vo mne zanechal hlbokú stopu. Malo to význam.“
Rozprávali sme sa o minulosti a rovnako prítomnosti, takže to uzavrime budúcnosťou. Keď sa rozhodnete ukončiť aktívnu hráčsku kariéru, pomýšľate o trénerskej dráhe, prípadne nejakej inej pozícii pri futbale?
„Netvrdím, že sa to nikdy nestane, ale momentálne o tom nemám takúto predstavu. Ak príde zranenie, ktoré by ma odstavilo a dlhodobo obmedzovalo, potom nad tým začnem uvažovať vo väčšom. Ako som spomínal, aktuálne som so svojou prácou spokojný, snažím sa rozvíjať. Trénerský chlebíček mi nevonia.“