DUNAJSKÁ LUŽNÁ – V priamom súboji dvoch Spartakov, historicky premiérovom vo finále Slovenského pohára, mal jasne navrch ten myjavský. Tím okolo hrajúcej trénerky a kapitánky Ivety Neveďalovej po celozápasovej prevahe vyhral suverénne 3:0 a svoju prvú finálovú účasť premenil v zaslúžený zisk trofeje, po zápase sa tak symbolicky napila z pohára (aj keď nie tradičnej slivovice) Myjava!

Posledný ligový vzájomný zápas sa skončil remízou 2:2 a Trnavčankám to poskytlo návod, ako hrať a uspieť proti favoritovi. Lenže dvakrát to isté nie je to isté a tak pohárové finále už na pohľad vyzeralo inak ako nedávny súboj v dlhodobej súťaži. Tentoraz snaha Trnavy vychádzať zo zabezpečenej defenzívy a hroziť možnými výpadmi ostala od začiatku duelu v rovine plánu, ktorého realizácii zabránila väčšia kvalita na strane súperiek. Individuálna aj kolektívna, jednoducho zápas sa hral podľa Neveďalovej nôt. To, že kapitánka očakávaného majstra podložila svoju dirigentskú taktovku druhým gólom, je už len bonus, ktorým futbal ocenil osobnosť tejto nevšednej persóny tohto športu u nás.

Za polhodinu mohol byť gólový rozdiel triedy, ale dva zásahy Bogorovej neplatili – prvý pre faul na brankárku Červíkovú po súboji, aký by bol ozdobou každého mužského súboja pred bránou, druhý pre ofsajd strelkyne, ale za spôsob zakončenia si slovenská reprezentantka aj tak zaslúži pochvalu. Takže platila až tretia lopta v sieti Trnavy, to keď ju Retkesová poslala z miesta, odkiaľ sa normálne centruje, priamo ku vzdialenejšej žrdi za chrbát Červíkovej. Parádny moment, hladiaci dušu futbalového fajnšmekra.

Tesne pred polčasovou prestávkou došlo na spomínaný zásadný moment pre Neveďalovú a Myjavu, kopaničiarky viedli 2:0 a napriek tomu, že do konca zápasu bolo treba odohrať ešte druhý polčas, o víťazovo už nebolo pochýb.

Keď krátko po prestávke skončila po centri zľava lopta na ruke brániacej Čeriovej, na truc v šestnástke Trnavy, kopala sa jedenástka a takúto ponuku Andrea Bogorová s vďakou využila. Profesorsky posla Červíkovú na jednu a loptu na opačnú stranu, bolo 3:0 a zvyšok zápasu sa mohol už len dohrávať.

Gólovému filmu ešte nemusel byť koniec, na jednej strane Mudráková v páde pretlačila loptu za Čermákovú, ale obrana Myjavy ju dnu nepustila (60.), na druhej „Ofi“ Kucharčíková nedotlačila loptu do siete (67.) a Glatzovej pokus pod brvno nezaskočil Červíkovú, aj keď tá sa musela „vyšplhať rebríkom“ pod brvno (80.), skóre neupravila ani Kršiaková, lebo jej gólovku podvihol brániaci val (81.) a napokon Čeriová odpratala hrozbu (90+.).

Potom zaznel zvonec a finále Spartakov bol koniec, pričom platilo, že sláva patrí Myjave a česť Trnave.

HLASY PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (reprezentačný tréner Slovenska): „Zaslúžené víťazstvo Myjavy, o ktorom nebolo počas celého zápasu pochýb. Mňa potešilo, že najvýraznejšími postavami, a to na oboch stranách, boli reprezentantky. Nesklamali napriek prehre ani tie v trnavských dresoch, viaceré ďalšie hráčky potvrdili talent a oprávnenosť nádejí, ktoré do nich vkladáme. Víťazkám gratulujem, pred zdolanými skladám klobúk za odhodlanie, vôľu, túžbu ísť za dobrým výsledkom.“

PETER KOREŇ (tréner Spartak Trnava):

IVETA NEVEĎALOVÁ (trénerka Spartaku Myjava)