BRATISLAVA (SFZ) – Pred dvoma rokmi bol na európskom šampionáte do 21 rokov v družine Ivana Kružliaka v pozícii bránkového arbitra. Na tohtoročné ME 19 v Arménsku nominovala UEFA Filipa Glovu ako jedného zo šiestich hlavných rozhodcov. V skupinovej fáze mu zverili vedenie dvoch zápasov, pri jednom bol vo funkcii štvrtého, v pondelok večer sa dozvedel, že bude na tomto poste aj v stredu v semifinále Francúzsko – Španielsko. Pre slovenského rozhodcu je tento turnaj zatiaľ vrcholom medzinárodnej kariéry, priznáva v rozhovore pre futbalsfz.sk.

Ako dlho ste už v Jerevane?
“Priletel som 10. júla, pred začiatkom šampionátu sme ešte museli absolvovať posledné previerky. Nie je to vždy úplná formalita, už sa stalo, že ak ich niekto nezvládol, poslali ho domov...“
Po takmer dvoch týždňoch máte ešte dosť nielen fyzických, ale aj psychických síl?
“Každý deň máme míting, počas ktorého sa rozoberá, čo sa udialo v odohraných zápasoch a čo nás rozhodcov čaká ďalej. Každý deň máme tréning, aj keď to nie je makačka, skôr také fyzické udržiavanie tela v prevádzkovej polohe, nejdeme do veľkej telesnej záťaže. Väčšinu času trávime rozhodcovia spolu v hoteli, prechádzať sa po meste veľmi nedá, je tu strašne teplo, vonku trávime minimum času. V pondelok dosahovali teploty až 39 stupňov, to nie je na pohodlné obhliadky pamätihodností. Vlastne aj tie rozcvičky mávame hneď ráno, od deviatej, a už aj vtedy je cez tridsať stupňov. Zabezpečenie je však perfektné, bývame v centre Jerevanu, hotel má komfortné vybavenie a k dispozícii máme naozaj všetko, od posilňovne až po bazén, ktorý je na najvyššom poschodí.“
Ako s tými horúčavami bojujú hráči?
“Pravidlá na to presne pamätajú – ak teplota vystúpi nad 28 stupňov, nasleduje takzvaná ochladzovacia prestávka, teda cool down break, v polovici polčasu a trvá tri minúty. Tekutiny dopĺňajú hráči i my rozhodcovia.“
Na mládežníckom európskom šampionáte má Slovensko ešte jedno zastúpenie, UEFA delegáta stretnutí Richarda Havrillu. Už bol v tejto úradnej pozícii aj na vašom zápase?
“S nami bývajú pozorovatelia rozhodcov, delegáti stretnutí sú ubytovaní inde. Stretli sme sa, ale nie na tých zápasoch, ktoré som ja viedol.“

Po skončení základnej fázy turnaja komisia UEFA redukovala počty rozhodcov, ako ste dopadli?
“Ostávam až do konca šampionátu! Zo šiestich hlavných ukončili pôsobenie v Arménsku dvaja kolegovia, zo skupiny ôsmich asistentov polovica, teda štyria.“
Vzhľadom na to, že semifinálové dvojice tvoria Portugalsko – Írsko a Francúzsko – Španielsko a hlavní rozhodcovia sú z Bosny, Estónska, Ruska a Slovenska, hovorí sa už v zákulisí o favoritovi na finále?
“Komisia rozhodcov už pri tvorbe nominačnej listine na šampionát má v hľadáčiku kandidátov na tie najobtiažnejšie stretnutia. Vychádza z celosezónnej výkonnosti, zvládnutie zápasov na turnaji zvyčajne predpoklady potvrdí. Ale ak sa pýtate okľukou, či náhodou to nebudem ja, tak rovno odpovedám, že nie (smiech).“
Preto, že ste medzi rozhodcami so svojimi 31 rokmi najmladší?
“To by asi nebol ten najvážnejší dôvod, skôr logické „miesto v tvare.“ Som v európskej druhej kvalitatívnej skupine rozhodcov len polroka, všetci ostatní kolegovia, ktorí sú na šampionáte, sú v prvej. Takže už nominácia do Arménska znamenala veľa, ďalší veľký krok bol potom, keď som ostal až do konca.“
Viedli ste v skupinovej fáze dve stretnutia, Arménsko – Taliansko 0:4 a Francúzsko – Nórsko 1:0, aká bola odozva vášho výkonu?
“Dobrá, naozaj dobrá. Na jednej strane to nebola úplná rozhodcovská prechádzka, na tribúnach bolo desaťtisíc domácich fanúšikov a Arménsko dostalo štyri góly... V jednej situácii som uplatnil nové pravidlo o hraní rukou, Taliani takto dosiahli gól a ja som im ho neuznal. Hodnotenie od pozorovateľa som dostal vysoké. Druhý zápas bol dôležitý pre konečné usporiadanie poradia v skupine, Nóri na postup potrebovali vyhrať a prehrali. Z pohľadu rozhodcu to nebolo jednoduché stretnutie, udialo sa tam niekoľko zložitejších momentov, ale podľa známky a slovného hodnotenia pozorovateľa som obstál výborne. Výsledkom toho bolo vlastne aj to, že som ostal s kolegami na záver turnaja.“
Pre šampionát tejto kategórie UEFA nestavia na rozhodcovských triách z jednej krajiny, ako sa vám spolupracovalo s asistentmi zo Švajčiarska a Rumunska, respektíve Poľska a Malty?
“Je to na medzinárodnom fóre, takže komunikácia je v angličtine. Nie je to vždy jednoduché,v nejakej rýchlej situácii sa tlačí na jazyk materčina  mne i kolegom, ale samozrejme s počtom absolvovaných stretnutí sa nazbierané skúsenosti zužitkujú viac a viac.“
Zaujímavosťou tohto šampionátu do 19 rokov je aj to, že sa hrá celý len v hlavnom meste Arménska. Cítiť futbalovú atmosféru v celom Jerevane?
“Zápasy sú rozdelené na tri štadióny, Národný má kapacitu 15 000 miest, Banants takmer 5000, najmenší 1500. Všade po meste sú plagáty, banery, transparenty, vidieť a počuť fanúšikov z iných krajín. Ľudia tu na futbal chodia, dva zápasy domácich Arménov videlo dokopy cez 20 tisíc priaznivcov. Ale fanúšikovia tu chodia na futbal stále, bavia ich aj výkony devätnásťročných.“
Ambasádorom šampionátu je Henrik Mchitarjan, stretli ste sa?
“Nie, nebol za nami.“
História tohto turnaja má 68 kapitol, hral sa ako juniorské európske majstrovstvá či šampionát hráčov do 18 rokov, od 2001/02 patrí vekovej kategórii do 19 rokov, hralo na ňom množstvo futbalistov, z ktorých sa stali skutočné hviezdy, napríklad Španiel Alvaro Morata či Portugalčan Alexandre Guedes. Všimli ste si aj v Jerevane nejaký výrazný talent?
“Napríklad Francúzi Claudio Gomes či Benoit Badiashile a spomedzi Španielov sa dá vymenovať prakticky celá základná jedenástka, tuším všetci už hrajú La Ligu, mená ako Abel Ruiz či Ferran Torres si človek musí pamätať, individuality majú aj Taliani, Portugalčania či Íri.”
A na ihrisku nemajú hviezdne maniere, nerobia rozhodcom problémy?
“Až na zápas Španielsko – Taliansko, keď kolega Peljto musel dať desať žltých a jednu červenú kartu, bolo všetko vždy a všade v medziach korektnosti a futbalovej zákonitosti. Aj hviezdičky sa vedia správať, koncentrujú sa výhradne na futbal.“
Kto bude majstrom Európy devätnásťročných?
“Ten najlepší...”