Futbalisti TJ Šľachtiteľ Malý Šariš bojovali v tejto sezóne o záchranu v 8. lige ObFZ Prešov, ich cieľ sa im podarilo splniť v miernom predstihu. Na posledný zápas sezóny na ihrisku TJ Sokol Jakubova Voľa preto nastupovali bez psychickej záťaže. Rovnako na tom boli aj domáci a tak nečudo, že v tomto stretnutí dostal zelenú predovšetkým ofenzívny futbal. Svedčí o tom skôr aj hokejový výsledok, než futbalový - 4:7, po polčase 2:2. V 20. minúte bolo 0:2, štyri minúty pred koncom prvého polčasu 2:2. Po sérii troch gólov sa z priebežného stavu 2:5 (v 57. minúte) tešili hostia. Ubehlo desať minút a domáci duel zdramatizovali – 4:5. Záver však patril hosťom – v 82. minúte upravili na 4:6 a niekoľko sekúnd pred koncom na 4:7. Dobojované. „Sokoli“ mali na svojej strane dvojgólového Tomáša Futeja, po jednom presnom zásahu zaznamenali Lukáš Michalík (z penalty) a Dávid Smolko. V drese TJ Šľachtiteľ upútal hetrikom nestarnúci Rastislav Janek, dvakrát skóroval z bieleho bodu Tomáš Liščinský, presadili sa aj Damián Huba a Marián Ilavský...

„Všetko už bolo naplánované. V sobotu večer som mal ísť fandiť našim do Nemecka. Tomu som podriadil aj celý týždeň prípravy mužstva na záverečné vystúpenie v Jakubovej Voli,“ hovorí čoskoro 46-ročný R. Janek. No nakoniec zostal doma, jednako ho vonku „nepustilo“ srdce, jednako v prípade trojbodového zisku (vôbec prvého v tejto sezóne) existovala šanca predbehnúť v tabuľke domáci celok a okrem neho aj Jakubovany. Podarilo sa a Malošarišania po úspešnom finiši skončili na deviatom mieste. „Nedalo mi, aby som sa ja išiel zabávať a aby chlapci vycestovali na zápas desiati do poľa, plus náhradný brankár. To by si nezaslúžili.“

Rozhodnutie sa nakoniec ukázalo ako správne. Zrodil sa hetrik z kopačky veterána, ktorého gólový apetít stále neopúšťa. Kto by tomu bol veril, že po štyroch rokoch zopakuje takýto husársky kúsok. Mimochodom, rovnaký predviedol v ten deň aj iný ostrieľaný kozák, Jaroslav Kacvinský z Fričoviec v domácom dueli s Haniskou (5:3), no minimálne okresný rekord je tentoraz na strane R. Janeka, keďže spomínaný „fričostrelec“ je od neho o rok „a niečo“ mladší. V nedeľu podvečer nakrátko žhavili telefónne linky... „Sme dlhoroční kamaráti. Navzájom sme si zablahoželali, prehodili nejaké to slovo o futbale.“   

To však nie je všetko, preto sa oplatí čítať aj nasledujúce riadky. Ktorou zaujímavosťou teda pokračovať? Napríklad: R. Janek sa netrafil trikrát medzi žrde na ihrisku v Jakubovej Voli premiérovo. Byť rovnako efektívny dokázal aj pred desiatimi rokmi, keď ešte „kopal“ za Gregorovce. „A to zhruba v 60. minúte nedeľňajšieho majstráku moju strelu vyškriabal domáci brankár na brvno. Mohol to byť hetrik za neuveriteľných deväť minút...“

Tretí presný zásah do siete Jakubovej Vole vsietil R. Janek v posledných sekundách súboja, bol teda posledným malošarišským v sezóne. Takáto situácia však ani zďaleka nebola ojedinelou. „V minulej sezóne sme v záverečnom kole hrali doma s Drienovom, z penalty som upravil na konečných 7:4 pre nás. Áno, 7:4 – teda navlas rovnaký výsledok ako teraz. A spomínam si, že pred šiestimi rokmi sa mi strelou ´polonožničkami´ podarilo to isté, keď sa Šľachtiteľ lúčil s krajom stretnutím v Demjate. Práve v tomto súboji som nastúpil na celých 90 ligových minút naposledy, odvtedy dlho, dlho nič, až v nedeľu v Jakubovej Voli.“  

Iste, v prešovskom okrese sú strelci, ich mená sú známe. No tí majú na svojom konte neporovnateľne viac odohraných minút, než R. Janek. Pri porovnaní dvoch rozhodujúcich čísel vychádza, že dal gól každých 34 minút, čo je najlepší priemer na zápas minimálne v okresoch Prešova a Sabinov (a možno aj o celoslovenský rekordný zápis). A ten záverečný dokonca takmer z polovice ihriska. Spoluhráči hneď našli paralelu, „vraj sa veľmi podobal na ten, ktorý vsietil na minulom Eure Čech Patrik Schick do siete Škótska. Nikdy predtým som taký nedal. A pritom som chlapcom pred úvodným výkopom hovoril, nech odo mňa nečakajú dlhšie strely či prihrávky, keďže ma už hodnú chvíľu trápi kopací stehenný sval. Tak naozaj neviem, kde sa vo mne vzala tá energia a švih, keď kopacia technika a sila nikdy neboli mojou silnou stránkou.“

Na záver... „Všetko mi to robí radosť, viem, prečo futbalu obetujem toľko času a energie. Aj prečo sa už spomínané rozlúčkové duely, pred rokom s Drienovom a teraz v Jakubovej Voli skončili výsledkom 4:7. Lebo som sa narodil 4. 7.,“ položartom, polovážne hovorí R. Janek a na margo nedeľňajšieho súboja už len dodáva: „Ja som dal hetrik, no myslím si, že ma výkonom zatienil iný hráč, tiež s ´ronaldovým´ číslom sedem na drese a to domáci Tomáš Futej, ďalší z radu futbalových srdciarov minimálne tu v okrese. Ďakujeme za príjemné prostredie a atmosféru v zápase, vďaka ktorým budeme, bez ohľadu na výsledok, spomínať na rozlúčku so sezónou 23/24 v dobrom.“