Mal iba šestnásť, keď nastúpil za Švajčiarsko na zimných olympijských hrách 1928 v St. Moritzi. O dvadsať rokov neskôr sa to isté miesto vrátil už ako legenda.
Bibbiho Torrianiho považujú za najlepšieho švajčiarskeho hokejistu všetkých čias. Viedol mužstvo ako kapitán, získal so Švajčiarskom viacero medailí na ZOH, majstrovstvách sveta či Európy.
Keď skončil hokejovú kariéru, venoval sa na vrcholovej úrovni sánkovaniu.
Od roku 2015 udeľuje Medzinárodná hokejová federácia IIHF Cenu Bibbiho Torrianiho hráčovi, ktorý mal pozoruhodnú kariéru, hoci nepochádza z elitnej hokejovej krajiny, nezískal medaily z veľkých turnajov a neodohral stovky zápasov v NHL.
V sobotu si ju v dejisku majstrovstiev sveta, švajčiarskom Zürichu, prevezme prvá žena. Slovenka.
„Úprimne sa priznám, že som predtým o takej cene netušila. Keď mi zatelefonovali, príjemne ma to prekvapilo a musím povedať, že aj dojalo.
Nič podobné som neočakávala. Moja hokejová kariéra mi už príde ako minulý život,“ hovorí bývala brankárka slovenskej reprezentácie Zuzana Tomčíková.
Cenu Bibbiho Torrianiho si prevezme v rámci víkendu, ktorý bude v Zürichu patriť novým laureátom Siene slávy IIHF.
Prepadla hokeju
Keď bola Zuzana veľmi malá, chcela byť smetiarka, jazdiť po ulici s veľkým autom, kde sa vykladajú kontajnery. O niekoľko rokov zatúžila byť tenistka, potom hokejistka a v dvanástich snívala, že si zahrá v NHL. Až neskôr pochopila, že sa jej to nesplní.
Na hokej sa dala kvôli staršiemu bratovi, ktorý hrával, tak chcela tiež. Rodičia, obaja lekári, podporovali športové aktivity svojich detí, vštepovali im, že si všetko musia zaslúžiť a nič nedostanú zadarmo.
Keďže ženský hokej nikdy nemal na Slovensku početnú základňu, aj Zuzana rozvíjala svoj talent v chlapčenskom kolektíve. V hokejových prípravkách klubu SHK Danubia 96 (neskôr HK Ružinov) bolo dievča s betónmi a brankárskou maskou rarita.
Nebola však sama, rovnakou cestou sa vydala aj útočníčka Iveta Karafiátová.
„Hokeju som celkom prepadla. Niekedy som absolvovala aj tri tréningy za sebou, bola som na ľade tri hodiny,“ spomínala v minulosti s úsmevom. Tínedžerka s lapačkou žiarila aj medzi chlapcami.
„V bránke patrila k najlepším v lige,“ chváli bývalú spoluhráčku Ondrej Rusnák.
Zázrak na ľade a postup na olympiádu
Keďže po skončení základnej školy už dievčatá nemohli nastupovať v chlapčenskom tíme, v šestnástich sa tri nádejné hokejistky zo Slovenska vybrali na dobrodružnú cestu do Kanady.
„S Martinou Veličkovou a Ivetou Karafiátovou sme odišli študovať a hrať hokej do Caronportu. Čakala som hokej na vysokej úrovni, ale dievčenské družstvo pôsobilo v škole iba krátko a tak to aj vyzeralo.
Našťastie tam bol hokejový tréner z Quebecu, ktorý rýchlo vyhodnotil situáciu a dovolil nám trénovať s chlapcami,“ vysvetľuje.
Do Severnej Ameriky sa po krátkej pauze vrátila. Chytala za ženský tím Bemidji State University, kde dodnes drží niekoľko klubových rekordov a v roku 2022 ju uviedli do Siene slávy.
Okrem USA chytala sezónu aj v Švédsku a na sklonku kariéry v najlepšej ženskej hokejovej lige v Európe - v Rusku.
V roku 2008 sa udialo vo svetovom hokeji niečo, čo by sa bez zveličenia dalo nazvať ako zázrak na ľade.
Slovenské hokejistky, ktoré v tom čase figurovali vo svetovom rebríčku na 17. mieste, vyhrali v nemeckom meste Bad Tölz finálový turnaj olympijskej kvalifikácie a vybojovali si účasť na ZOH 2010 vo Vancouvri.
V troch zápasoch (proti Nemecku, Kazachstanu a Francúzsku) nepustila brankárka Tomčíková žiadnu strelu súperiek.
Bonusom bolo, že o niekoľko mesiacov postúpili Slovenky premiérovo do elitnej kategórie MS.
„Pre nás to bola rozprávka. Nikto z nás nečakal, že sa dostaneme na olympiádu, kde hrá len osem družstiev,“ vraví Tomčíková.
Hneď v úvode olympijského turnaja čelili Slovenky najlepšiemu tímu sveta, domácej Kanade. Rozdiel vo výkonnosti bol obrovský. Kanaďanky vyhrali 18:0. Na Zuzanu Tomčíkovú išlo 68 striel, zlikvidovala množstvo príležitostí a zaplnená hala ocenila jej zákroky viackrát potleskom.
Cieľavedomá a mentálne odolná
Zuzana Tomčíková si z Vancouvru odniesla okrem množstva zážitkov aj pamiatku na celý život - logo olympiády vytetované vzadu na krku.
Na majstrovstvách sveta zvolili Tomčíkovú novinári do All Stars turnaja a vyhlásili ju za najužitočnejšiu hráčku šampionátu.
Športovú kariéru ukončila v roku 2013 a začala pracovnú. Pôsobila pri maďarskej ženskej reprezentácii ako asistentka trénera a trénerka brankárok a potom našla uplatnenie v tom, čo vyštudovala - v športovom marketingu.
Pracovala na Slovenskom zväze ľadového hokeja, neskôr na športovom oddelení Slovenského olympijského a športového výboru.
Tri roky robila pre spoločnosť ESET ako manažérka marketingového partnerstva s nemeckým futbalovým klubom Borussia Dortmund a momentálne pôsobí v Red Bulle.
„Bez hokeja by som nebola ten človek, ktorým dnes som. Naučila som sa vďaka nemu dva svetové jazyky, som cieľavedomá a mentálne odolná. Spoznala som veľa ľudí, získala kontakty. Je to súčasť mojej osobnosti,“ dodá Tomčíková.
