Valábik: Keby sme mali Ramsayho v minulosti, boli by sme neporaziteľní

Prečo slovenský tím prehral zápas proti Slovinsku?

„Je to veľké sklamanie. Keď som videl hráčov po zápase, presne som vedel, čo prežívajú, a bolo mi ich ľúto. Ťažko niekoho kritizovať. Môžeme hovoriť o oslabeniach, ale dostali sme len dva góly, čo nie je veľa.

Prvá tretina z našej strany bola pomalá, ospalá, Slovinci boli na každom puku prví. Vyústilo to do vylúčenia na konci prvej tretiny a ním sa začala druhá. Oslabenia sa nabaľovali a hneď zo začiatku tretiny ostali niektorí chalani sedieť na striedačke.

Treba si uvedomiť, že tie oslabenia trvali dokopy asi päť minút, k tomu prerušenia, ktorých nebolo málo, a ešte aj prestávka medzi tretinami. Takže niektorí chalani vyšli z tempa na 25 minút, čo je strašne veľa. A bolo to cítiť. Kým sa mužstvo znovu rozbehlo, prehrávali sme už 0:2.“

Slováci mali v závere zápasu i v predĺžení príležitosti na to, aby zápas rozhodli. Prečo im to nevyšlo?

„Zápas sa zlomil v úvode druhej tretiny tými oslabeniami. Áno, na konci tretej tretiny sme mohli dať gól, ale takisto aj Slovinci. Bolo to na obe strany. Nedá sa povedať, že by si niekto vytvoril tlak, že by prehral či vyhral nezaslúžene, že by výsledok bol nespravodlivý.

Myslím, že sme od zhruba desiatej minúty druhej tretiny mali viac z hry a boli sme aktívnejší. V predĺžení sme boli oveľa lepším mužstvom. Ukázalo sa, že máme technickejší tím. Mohli sme dať góly, ale netvrdím, že sme mali smolu. Môžem povedať iba jedno – veľká škoda.“

Reprezentácia má za sebou tri zápasy v základnej skupine. V čom sú prednosti tímu a aké sú jeho slabiny?

„V každom zápase sme dostali iba dva góly – nájazdy nepočítam. Defenzíva je určite plus. Vychádza z našej taktiky, dodržiavania pokynov trénera, bojovnosti. Chalani sa hádzali do každej strely.

Je vidieť, že tím drží pokope, hráči si zo striedačky kričia. To sme doteraz nevideli, na majstrovstvách sveta bolo na našej striedačke počuť padnúť špendlík. Nestalo sa, že by sa niekto nevrátil do obrany.

Pre mňa je toto mužstvo tým, čím by malo byť. Sú to súdržní a obetaví chalani, ktorí chcú vyhrávať. Po zápase so Slovinskom boli sklamaní a to rád vidím. Ak by im to bolo jedno, bol by to problém. Mne to stačí.

Viem, že Slovensko nebude vyhrávať každý zápas, nebude získavať tituly na olympiádach a majstrovstvách sveta. Chcem však vidieť obetavé výkony. Teší ma, že si nerobíme hanbu. Práve naopak. Marcel Haščák povedal, že je na tím hrdý. A aj má byť prečo. Tím odohral veľmi dobré tri zápasy.“

A čo tie slabiny?

„Premieňanie šancí. Ale to nie je niečo, čo sa dá naučiť. Mali sme veľakrát smolu. Každý z tých zápasov rozhodol jeden gól. Myslím, že sme to hrali dobre, nastreľovali sme puky, snažili sme sa cloniť pred bránkou a tečovať.“

Nechýbajú v tíme rozdieloví hráči, ktorí by v kľúčových momentoch dokázali vymyslieť akciu, dať gól? Alebo je to skôr nostalgia za minulosťou, ktorá na Slovensku stále pretrváva, keďže kedysi takí hráči v reprezentácii boli?