Slovenská vzpieračka Nikola Seničová obsadila na aprílových ME v gruzínskom Batumi siedme miesto v dvojboji v kategórii do 86 kg.
Výkonom 102 kg v trhu a 125 kg v nadhode vytvorila najlepší slovenský výsledok na podujatí. O šampionáte, výhľade na OH 2028 či tréningu porozprávala pre TASR v relácii Šport Tu a Teraz.
Vlaňajší výkon vylepšila 25-ročná vzpieračka o deväť kíl a poskočila o jedno miesto.
Nečakala som, že podám taký výkon
„Pre mňa sú to úžasné pocity, pretože som nečakala, že podám taký výkon. Vlani som bola v dvojboji celkovo ôsma, teraz som si polepšila o jednu priečku a pridala som aj lepší výkon, takže som veľmi spokojná.
Tento výkon som už pred dvoma rokmi dosiahla na ligových súťažiach, ale nedá sa to porovnať s tým, keď ho potvrdíte na európskom šampionáte. To je úplne iný pocit,“ zhodnotila na úvod Seničová.
Kvalita v posledných rokoch výrazne rástla, keďže vlaňajší výkon slovenskej vzpieračky z Kišiňova by v apríli v Batumi stačil „len“ na jedenáste miesto.
„Myslím si, že crossfit, ktorý vlastne trošku tak popohnal to vzpieranie, mu dal väčšiu slávu.
Kedysi, pred 20 rokmi, bolo stále veľa vzpieračov a teraz sa to pozmenilo, aspoň u nás na Slovensku je viac žien,“ povedala Seničová. Ona sama mala ako juniorka niekoľko medailových úspechov, v elitnej kategórii na podobný výsledok ešte čaká.
Vzpieranie sa dostalo viac do povedomia
„Čím sú športovkyne staršie, tým sú silnejšie. Výkony junioriek a senioriek sa preto nedajú úplne porovnávať. Keď som začínala, konkurencia nebola taká silná ako teraz.
Vzpieranie sa dostalo viac do povedomia a mladé pretekárky sa posúvajú vo výkonoch rýchlejšie ako kedysi,“ priblížila Seničová.
Vo vzpieraní sa pomerne často mení rozdelenie váhových kategórií a výnimkou nie sú ani olympijské hry.
Kým na parížskych hrách bola najvyššia kategória nad 81 kíl, o dva roky to bude nad 86 kg a druhom najvyššou do 86.
To by malo sedieť práve Seničovej, ktorú čaká tretia kvalifikácia na hry pod piatimi kruhmi. Olympijský rebríček sa spúšťa v lete 2026.
Stále záleží od konkurencie
„Ťažko povedať, či mi to bude viac vyhovovať. Stále záleží od konkurencie a od toho, ako celá kvalifikácia bude prebiehať. U nás to funguje tak, že sa kvalifikujete po štartoch na určitých podujatiach. Podmienky sa menili zatiaľ v každej kvalifikácii, ktorá bola.
Teraz to vlastne funguje tak, že je sedem pretekov, z ktorých musíte absolvovať asi päť. Kilá sa budú stále spočítavať a tak sa viete dostať na olympiádu, ale znova, nie je to také jednoduché.
Svet je veľký a my tiež nie sme ako Slovensko veľká vzpieračská krajina,“ vysvetlila Seničová.
V tomto športe by bola prvou reprezentantkou od OH 2016 (Ondrej Kužel) a vôbec druhou ženou po Dagmare Danekovej (OH 2000).
Druhý vrchol sezóny čaká vzpieračky na jeseň v čínskom Ning-po, kde sa konajú majstrovstvá sveta. Príprava na veľké podujatie trvá podľa Seničovej 4 až 5 mesiacov:
„Záleží však aj na tom, či príde zranenie, ako príprava prebieha a či je všetko v pokoji. Celé je to z nášho profesionálneho pohľadu komplikovanejšie.“ V rámci niekoľkých mesiacov sa striedajú aj typy tréningu.
Nerobíme len samotné vzpieranie
„Snažím sa trénovať dvojfázovo. Keď máme sústredenia, väčšinou striedame dve fázy s jednou fázou a do toho máme aj regeneráciu.
Nerobíme len samotné vzpieranie, máme aj všeobecnú prípravu. Keď sa pripravujem na majstrovstvá Európy alebo sveta, začíname napríklad kruhovými tréningami a všeobecnou prípravou.
Potom prechádzame do objemovej fázy a technickej časti. Celé mesiace sú rozdelené na jednotlivé týždne a fázy,“ vysvetlila Seničová. Dlhodobým plánom je pre ňu účasť na olympijských hrách v Los Angeles.
„Mám na to ešte približne dva roky. Chcem zvládnuť všetky kvalifikačné súťaže a podať čo najlepšie výkony, pretože práve tie sa budú započítavať.
Dôležité bude, aby všetko vyšlo v môj prospech. Krátkodobým cieľom je dať sa zdravotne dokopy, aby som mohla naplno pracovať na tých dlhodobých cieľoch,“ dodala na záver Seničová.
