dnešnej podoby. Iste ani teraz ešte nie je celkom doladená, ale kto uplynulý týždeň v piatok vstúpil do jej útrob bol zväčša unesený. Prvé dojmy? Najskôr príjemné prekvapenie. Dvadsiatyštvrtý február bol každopádne pre Košice i celý región výnimočný. Košický štadión Ladislava Trojáka zažil pri oficiálnom otvorení prvú zaťažkávaciu skúšku. Aj maličkými chybičkami krásy, lebo aj tie patria k megaakciám ju zvládol na výbornú.
Vypilo sa 2500 pív
Zorientovať sa v aréne, ktorá hneď upúta veľkosťou (mimochodom len výška haly je 34 metrov) je možno na prvý pohľad zložité. Ale len do momentu, kým si ju po prvý raz neprejdete. Spodný okruh, stredný so Sky boxami a vrchný. V zázemí, kde sa nachádzajú aj šatne, i tak divák nemá čo robiť. Na každom kroku v útrobách chodieb plazmová obrazovka, bufet na bufete. Skrátka komfort dnešnej doby. V desiatich bufetoch, či dvoch baroch ceny celkom prijateľné. Veľké čapované pivo za 25 korún, deci kofoly za 4 koruny, párky za 30, klobáska za 50. Sladkosť za 10 korún. Nealko, či bagetu si môžete vziať aj do hľadiska. Pravda, ak nemáte miesto na treťom poschodí. Tam totiž platí prísny zákaz. Z viceprezidenta Občianskeho združenia Košická Aréna Antona Juru sa nám podarilo vymámiť aj niekoľko zaujímavých informácií. "Načapovaných bolo vyše 2500 pív, predalo sa 2000 bagiet, spotrebovalo 350 kg párok a 350 kg klobás. Zatiaľ si len robíme prehľad o tom, čo by malo byť v ponuke tak, aby bol návštevník spokojný, aktualizovať ju budeme podľa záujmu."
Drkotanie zubov nehrozí
Schodíšť veľa, ale priestranných, ani vchod do haly cez turnikety nebol tak komplikovaný ako sa možno zdalo. Tí, ktorí sedeli v hornom okruhu boli možno prekvapení strmosťou tribún. Každý sa tak poctivo pridŕžal zábradlia, no prudší sklon (42 stupňov) má aj jednu výhodu - vzdialenosť od hracej plochy. Sú totiž arény, trebárs vo Vítkoviach, ktorá je kapacitou porovnateľná, no z najvzdialenejších miest to máte k ľad podstatne ďalej.
Potešiteľný fakt, toaliet je dostatok. Priestranných, takže ani v prípade návalu sa netvoria také "šóry" ako na iných slovenských štadiónoch. Že nikde z nových obkladov ešte poriadne nestihli zmyť špárovaciu hmotu? Uznajte, detail, veď všetko sa doťahovalo v pekelnom tempe... Časom bude hádam všetko tip top. Teplota v aréne nie je všade rovnaká. Priestory v strednej pasáži sú na tom azda najlepšie, každopádne, drkotanie zubov už nehrozí. Akustika? Mimoriadne náročný poslucháč môže mať výhrady. Ale aplauz sa rozlieha nádherne... Pri tom množstve železa a plechov (len oceľová konštrukcia váži 3200 ton) to pri väčších decibeloch predsa rezonovať musí. Informačná kocka, jedna z dominánt vnútorných priestorov bola montovaná na "last minute". Takže ešte ostáva vychytať muchy. S týmto 4500 kilogramov vážiacim výdobytkom sa však divácky komfort posúva predsa len do inej dimenzie. Košiciam môžu skrátka iní len závidieť.
Rečníci želali úspech
Rečníkov sa na veľkom pódiu vystriedalo neúrekom. Všetko to odpálil prezident hokejového klubu Ľubomír Veme. "Košičania boli vždy spätí s hokejom, žili s ním, vedeli mu veľa obetovať. Teraz už majú arénu, ktorá im predtým chýbala a na ktorú čakali dlho a ja verím, že sa v nej dočkáme ďalších veľkých úspechov." Chvíľu trvalo, kým sa k slovu dostal premiér Mikuláš Dzurinda. Arénou sa totiž rozliehal piskot. "Je tu dobrá akustika," komentoval to M. Dzurinda, ktorý gratuloval Košiciam k stánku, aký vraj na Slovensku nemá nik. "A Košičanom želám úspešné vystúpenie v play-off hokejovej extraligy," nezabudol dodať. Župan Zdenko Trebuľa patril aj v minulosti medzi návštevníkov niekdajšej stodoly, či zimáku na Kavečianskej. V piatok sa kochal pohľadom na arénu, nezabudol poďakovať U.S.Steelu, za to, akým spôsobom sa zaangažoval do dostavby. "Starší Košičania si isto pripomenuli nádherné chvíle v starej stodole a ja verím, že aj s novým štadiónom budú späté podobné."
Program bol nabitý, bezmála štvorhodinový. Z každého rožku trošku. Bol to v skutku výborný nápad zaradiť do neho vystúpenie artistov Happy end Theatre, ktoré bolo šokujúce. Dych sa tajil, keď sa neistení vznášali vo výšinách. Zakaždým, keď sa na scéne objavili pohľadné cheerleaders z Prahy, mužské osadenstvo muselo ožiť. Na svoje si prišli všetci tí, ktorí majú radi dobrú muziku. Peha, No Name, I. M. T. Smile sú v kurze. Jozef Sabovčík sa v piatok musel premáhať, aby si vôbec obul korčule. Napriek vysokej horúčke však vystúpil a hala bola v tranze. Po laser show tribúny opäť burácali.
Zažitok mali aj korčuliari Kraso centra
V rámci otváracieho programu vystúpili aj krasokorčuliari Kraso centra Košice. Belenyesiová, Bártová, Filipová, Štrobl a Dlugoš tiež predviedli svoju krátku exhibíciu. "Zážitok z toho bol skvelý. Aréna sa mi totiž veľmi páči a som veľmi šťastná, že som sa na otvorení mohla podieľať. Škoda, že vystúpenie nemohlo byť dlhšie, keďže to robil český režisér, ale aj tie tri minútky stačili," uchvátená atmosférou bola aj majsterka Slovenska v kategórii žien Jacqueline Belenyesiová.
Trio Ihnáčák - Vodila - Liba si zaspomínalo
Pri otváraní nemohol chýbať ani hokej. O prvý zápas sa postarali legendy Košíc a pražskej Sparty. Zápas sa skončil nerozhodne 2:2, na trestné strieľania zvíťazili "Rudí". Jediný nájazd z košického tímu premenila posila Rodolphe Vallee, veľvyslanec USA na Slovensku. Druhým legionárom bol John Surma, prezident U. S. Steel corporation v Pittsburghu. Keď večer nastupovali na ľad hráči ako Leo Gudas, František Kučera či Jiří Hrdina, diváci vôbec nešetrili aplauzom, hoc tieto osobnosti kedysi spôsobovali vrásky na čelách Košičanov.
Z brankára Jaromíra Dragana sa po zápase lial pot, darmo, sparťania mu dali pekne zabrať. "My sme si už svoje prežili. Máme svoje roky. Ale súčasná generácia má peknú arénu a ja dúfam, že jej to prinesie veľa úspechov. Sparta bola vždy Sparta, stále to majú v rukách aj v nohách. Zachytal som si. O bolo tu dosť teplo. Už som trošku vyšiel z tempa."
Ihnačák ešte v tejto sezóne hrával aktívne, pravda teraz je už v Prešove asistentom trénera. "Kto by si nechcel v takej aréne zahrať. Ja som mal aspoň túto možnosť, k tomu, že som to mohol potiahnuť ako aktívny hráč sa už vracať nebudem. Raz som predsa skončiť musel.
"Diváci videli opäť starý, ale kedysi veľmi produktívny útok. Mohli si tak zaspomínať," narážal Ihnačák na to, že pred dvoma desaťročiami bolo trio Ihnačák Vodila Liba postrachom. A aj v piatok sa postaralo o oba góly. Ihnačák sa nezaprel, že vždy patril k produktívnym hráčom. Jeden gól strelil, pri ďalšom asistoval. "Bodíky som naháňal, no ešte viac košické víťazstvá. My sme nemali strach z nikoho. Komplex z najlepších českých tímov sme nemali. Komplex bol taký, že keď k nám vlakom cestovali, už v Kysaku bolo 5:0 pre nás," zasmial sa "Ignác" naozaj schuti.
V roku 1988 strelil na Sparte zlatý gól Ján Vodila. V stretnutí legiend vyrovnával na 2:2. Bolo v tom aj kus symboliky a nostalgie. "Bolo dobré si zaspomínať na staré dobré časy. Oživiť spomienky, ktoré sa viazali k starej stodole. Dnes na jej mieste stojí krásna aréna, hádam aj na ňu sa bude o dvadsať rokov spomínať v súvislosti s ďalšími úspechmi. Hala je úchvatná. Len je tu horúco. Predsa len, naša generácia bola zvyknutá sa studený odchov."
Vodila mal nos na góly, zdá sa, že tento inštinkt mu ostal dodnes... "Podarilo sa mi skórovať. To vždy potešilo. Góly som dával rád od nepamäti. Ale dobre padlo takto sa stretnúť, vypotiť sa."
Mrzelo ho len, že na olympiáde sa Slovensko nedočkalo vytúženého úspechu. "Niektorí hráči súťasnej reprezentácie začínali ešte s nami. Boli to vtedy benjamínkovia," narážal na to, že Peter Bondra, Jozef Stumpel, Pavol Demitra, zažili na ľade aj aktérov piatkového zápasu... "Ja som mal z výkonov v Turíne veľmi dobrý pocit. Nevyšiel im jediný zápas, ale hanbu sme si neurobili."
Igor Liba bol pri oboch košických góloch, tak ako sa na niekdajšieho kapitána patrí. "Pri prvom góle som presne vedel, čo Miro Ihnačák spraví, kam si nakorčuľuje. Na to, čo bolo, zabudnúť nemôžete. My sme si to vedeli hodiť aj naslepo." Liba si dodnes cení víťazstvo na Sparte v roku 1988. "V Prahe už bolo všetko pripravené na oslavy. Na tribúne Štrougal a celá generalita. Sparta mala byť majster, ale my sme jej to vyfúkli a východ jasal."
V piatok popoludní ostal milo prekvapený. "Desať rokov som chodil okolo štadióna, dnu sa nikdy nedostal. Dnes sa mi oči rozžiarili, pochodil som celý svet, videl moderné haly, a táto nie je o nič horšia. Veril som, že si v aréne zahrám. Nie ako veterán, ale ako aktívny hráč. Ale aj tak dobre."
Peter Slanina patril kedysi medzi miláčikov tribún. Tvrdý bek mal pri nástupe na ľad problém stáť na korčuliach. "Nemal som nabrúsené korčule. Hádam tri roky mi stáli niekde v kúte. Podcenil som situáciu a skoro som sa zabil. Potom som to dal narýchlo nabrúsiť a hneď to bolo lepšie. Vzhľadom na to, že mám štyrikrát operovanú ruku však tie nahrávky neboli v poriadku, nemal som to pod kontrolou. Nie ako kedysi. Ale aj dnes je fajn obliecť sa do dresu. Pivo nám chutí rovnako ako vtedy, akurát nevládzeme," priznal "Slaninka", ktorý bol spomedzi všetkých hráčov prvý v civile. "Okamžite odchádzam na pivo. Je to takzvaná prvá pomoc. Veď sa nie nadarmo hovorí, že tekutiny treba dopĺňať."
Jančuška to so Žemličkom "dohrá" v Milukáši
Medzi košickými legendami nemohol chýbať Milan Jančuška, ktorý sa s VSŽ tešil z československého titulu v roku 1986 i o dva roky neskôr. Aj on mal radosť z toho, že mohol ľad novučičkej haly okúsiť medzi prvými.
"Bolo to super, pretože je to naozaj pekná aréna. Divácka kulisa bola dobrá, takže som rád, že som sa mohol zúčastniť." Aj starí hacovníci môžu niekedy ešte cítiť chvenie v kolenách. Vykorčuľovať na premiéru modernej arény pred vyše 8 000 divákov, to zamáva aj s legendami. "Chvenie tam určite bolo, veď to bol prvý oficiálny zápas v tejto aréne. Nervozita teda bola. Je to však naozaj nádherný stánok," opäť sa nechal uniesť obdivom M. Jančuška. Vidieť, že toto stretnutie bude patriť k jeho nezabudnuteľným zážitkom. "Určite. Dúfam, že aj táto aréna pomôže Košiciam k úspešným výsledkom," uviedol tréner Liptovského Mikuláša. Mimochodom, v drese Sparty mal aj svojho súčasného klubového zverenca Richarda Žemličku. Prehra na samostatné nájazdy teda ešte bude mať medzi týmito dvoma svoju dohru v mikulášskej kabíne. "Samozrejme. Už na tréningu, ktorý sme v Mikuláši mali ráno pre zápasom, som mu hovoril, aby sa ku mne ani nepribližoval. Dohra teda iste bude," smial sa bývalý výborný obranca. Veteráni hrali len 3 x 8 minút, takže so silami vystačil. "Vzhľadom na to, že bolo dosť dusno, bol ten hrací čas akurátny. Stačilo," neskrýval dobrú náladu vyzliekajúc sa z hokejového výstroja. Košičania pritom prehrávali v stretnutí už 0:2 a hrozilo, že český komplex slovenských hokejistov v súboji s Čechmi sa prenesie aj do zápasu starých pánov. "Iste. Bolo dobré, že sme z 0:2 vyrovnali. Škoda, že Vinco nepremenil nájazd, do ktorého som ho vysunul, alebo aj Ihnačák mohol dať ďalší a brali by sme víťazstvo. Myslím si však, že aj toto je pekný výsledok."
Spaťania majú výborné spomienky
V českej kabíne pred tým, než veteráni vykorčuľovali na ľad, pozorne sledovali na televíznej obrazovke semifinálový zápas reprezentácie spoza Moravy na olympiáde v Turíne proti Švédsku. Veľa nadšenia po prehre 3:7 panovať nemohlo, ale starí páni si všetko vynahradili na ľade, kde sa schuti 'vyšantili'. Sparťania po remíze 2:2 zdolali košickú gardu 2:1 na samostatné nájazdy.
"Bolo to veľmi príjemné. Ja som tu bol aj pred dvoma rokmi na narodeninách Vinca Lukáča, to bol však iný stánok s inými parametrami (na Kavečianskej - pozn. aut.). Atmosféra bola vynikajúca ako vždy. Košickí fanúšikovia boli stále impulzivní, brali hokej tak, ako má byť, vždy fandili. Myslím si, že stretnutie sa skončilo zaslúženou remízou," pochvaľoval si po stretnutí Jiří Hrdina, trojnásobný víťaz Stanley Cupu. Raz ho získal s Calgary a dvakrát s Pittsburghom. V zámorí ostal po ZOH 1988, z Calgary sa vtedy už domov nevrátil. Nedokončil tak v Sparte načatú sezónu a ako jedna z dovtedajších opôr jej teda chýbal v rozhodujúcich finálových bojoch o československý titul, čo sa Košiciam finálovému súperovi pražského tímu - hodilo a uľahčilo to oranžovo-čiernym cestu za druhým titulom. "Sparte sa hralo v Košiciach vždy dobre. Zápasy totiž boli veľmi emotívne, diváci totiž dokázali vyburcovať nielen domáce mužstvo, ale zároveň aj nás. Pokiaľ si spomínam, vzájomné zápasy boli vždy veľmi vyrovnané, mám na ne dobré spomienky. Dúfam, že košickému tímu sa bude aj v novej hale dariť tak, ako sa mu vždy viedlo," zaspomínal si na staré časy niekdajší vynikajúci útočník. Na posedení po stretnutí teda bolo spoločne s Košičanmi o čom rozprávať. "Určite. My sme takí spomienkoví referenti," zasmial sa majster sveta z roku 1995 a strieborný z olympiády rok predtým zo Sarajeva. Napriek tomu, že oslávil už svoje 48. narodeniny, korčule ešte prachom zapadnúť úplne nenecháva. "Zopár takýchto zápasov za sezónu absolvujem. Ja si chodievať ešte občas zahrať aj rekreačnú ligu neďaleko Prahy, takže som tak raz za týždeň na korčuliach."
V drese s veľkým S sa predstavil aj zlý muž bývalej Sparty Leo Gudas, ktorý rád provokoval protihráča i diváka. V piatok sa dočkal, že jemu i celej Sparte v Košiciach tlieskali. "Ja si myslím, že nám v Košiciach tlieskali vždy, lebo stále sme tu hrali pekný hokej. Toto je len návrat po mnoho rokoch a je to veľmi pekné," všetko bral s úsmevom na tvári najlepší obranca československej ligy v sezóne 1989/1990. V stretnutiach starých pánov tvrdosť, ktorou bol povestný, už k slovu neprichádza. "Samozrejme, hrá sa bez kontaktu. Postavené je to na technike. Je vidieť, že chlapci sa ešte dosť udržujú v kondícii, takže sme sa s pukom trochu pohrali." Bronzový medailista zo ZOH 1992 v Albertville pochválil moderný stánok. "Je krásny, Košice si ho určite zaslúžili. Aj starý košický štadión mal svoje kúzlo. Diváci boli bližšie k ľadovej ploche, na nás chodieval stále plný dom, takže to bolo tiež pekné," dodal v súčasnosti tréner prvoligového Berouna.
Dejdarovi sa aréna páčila
Hokejový duel moderoval Martin Dejdar. Český zabávač priznal, že sa na veteránoch celkom dobre bavil, lebo aj po rokoch vedia potešiť srdce fanúšika. "Myslím, že hokejisti to rozbalili, bola to prima akcia. Také mám najradšej, preto na ne chodím. Je vždy ideálne, ak sa zladí šport, kultúra, umenie." Martin Dejdar pochodil už nejednu arénu. Tá košická mu padla do oka. "Pracoval som už azda všade, aj v Sazka Aréne, ale moje srdce ťahá k Tip sport Aréne v Liberci. Jednak som jej patrónom, ale radšej mám tie menšie štadióny. Je na nich lepšia atmosféra. V Sazka Aréne zvrchu takmer ani na puk nedovidíte. Podľa mňa je optimálna veľkosť haly práve taká, akú máte v Košiciach. A napíšte, že je akt pekná."
Miliónový program
Anton Jura si piatkový podvečer nemohol užiť tak, ako ostatní návštevníci. Viceprezident HC Košice, U. S. Steel Košice i Občianskeho združenia Košická Aréna pozorne sledoval, či všetko pri otváraní klape tak, ako by malo. "Musím povedať, že som mal dobrý pocit. Aj napriek tomu, že nejaké chybičky sa vyskytli. Trebárs pri informačnej kocke. Ale návštevník by mal vedieť, že spúšťali sme ju ešte len o polnoci, takže chvíľu potrvá, kým bude doladená. Pre mňa je však podstatné, že som registroval zväčša veľmi pozitívne ohlasy, že sa nič nepríjemné nestalo, nedošlo k žiadnemu incidentu, úrazu. Čo sa týka programu, chceli sme, aby mal svoju úroveň. Koľko stál? Musí vám stačiť, ak poviem že niekoľko miliónov," povedal nám.
Tomáš TÓTH
Marián ŠPACAI
Text k foto: Ján Vodila vyrovnal v zápase legien na konečných na 2:2
Da arény sa vstupuje cez turnikety
Cheerleaders v košickom hľadisku
Akrobati, pri ktorých sa tajil dych
Takto sparťania sledovali v šatni olympijské vystúpenie svojich so Švédmi
O čestné buly sa postarali premiér Dzurinda a prezident U.S.Stel Košice David Lohr
Pražské Cheerleaders sa starali o náladu
P. Slanina má po boku veľvyslanca USA na Slovensku R. Valleeyho (vľavo) a prezidenta U.S. Steel corporation J. Surmu
