BRATISLAVA. Hokejistov čaká posledné sito pred šampionátom v Bielorusku. Tréner Vladimír Vůjtek tam berie 25 hráčov vrátane náhradníkov. Po sobotňajšom stretnutí s Nórskom sa rozlúči s dvoma obrancami a tromi útočníkmi.
„V prvom rade chceme na turnaji vyskúšať nových mladých útočníkov, ktorých sme v národnom mužstve ešte nikdy nemali. Musíme ich porovnať s tými, ktorí sa tu pripravujú už štyri-päť týždňov a zistiť ich kvality. Či sú lepší, uvidíme po zápasoch v rámci Slovakia Cupu. Tam dostanú priestor všetci hráči z prípravy,“ povedal Vůjtek.
Hrivíka Rangers pustili
Medzi hráčmi, ktorí sa snažia prebiť do výberu na svetový šampionát, je aj dvadsaťdvaročný Marek Hrivík. Počas play off NHL čakal na farme New Yorku Rangers v tíme Hartford Wolf Pack, či sa niekto nezraní. Vedenie slovenského hokeja však úspešne požiadalo o jeho uvoľnenie pre reprezentáciu.
„Bola len malá šanca, že by som si v tíme Rangers zahral, keďže mali troch náhradníkov v prvom tíme a bolo nás tam ešte ďalších šesť-sedem. Povedali mi, že budú radšej, ak sa pobijem o šancu v reprezentácii a zahrám si na majstrovstvách sveta,“ povedal Hrivík.
V podobnej situácii ako on je aj ďalší útočník Marek Viedenský z Worcestru Sharks, farmy San Jose.
„Zranenia mi skrátili sezónu, ktorá patrila k tým lepším v kariére. Mám chuť do hokeja a výkonmi v reprezentácii chcem všetky negatíva napraviť,“ povedal Viedenský, ktorý mal aj podozrenie na otras mozgu.
„Veľa som toho neodohral, no mal by som byť v poriadku. Nemal som dostatok možností vrátiť sa späť do kondície, ale verím, že to zvládnem.“
Oživia po rokoch produktívnu formáciu?
Dvadsaťtriročný Viedenský hral na úspešnom šampionáte dvadsiatok v roku 2009 v produktívnej formácii s Tomášom Tatarom a Richardom Pánikom.
„Odvtedy sme sa každý zmenili. Ak by nás dal tréner znovu dokopy, sám by som bol zvedavý, ako by nám to po čase išlo,“ dodal.
Ani skúsený obranca Ivan Švarný si pred Slovakia Cupom nebol istý. „Nikto z nás nemá pevné miesto, všetci sme na rovnakej čiare. U každého sa svojím spôsobom prejavuje nervozita. Nikto by nechcel v Minsku chýbať.“
