Aký to bol pocit, keď ste sa dostali na štvrté miesto na svete?
„Keď vyšiel renking, tak som sa potešila, že je to super. Ale jasné, že som sledovala zápas Muguruzovej s Karolínou Plíškovou. Vedela som, že tým sa to môže zlomiť, ale podvedome som to cítila prvé dva-tri mesiace. Veľmi som po tom túžila. Boli sme práve vtedy s manželom na večeri a mali sme z toho takú radosť, že sme si objednali šampanské.“
Teraz ste sa vyrovnali Miloslavovi Mečířovi, ale latku môžete posunúť ešte vyššie.
„Na to si rýchlo zvyknete. Je to nákazlivé. Chceli by ste ísť vyššie a vyššie. No ja som nikdy predtým o niečom takom nesnívala. Dokonca ani pred rokom alebo dvoma, keby ste mi povedali, že budem štvrtá na svete, tak by som tomu neverila. Môj najväčší sen bol dostať sa do prvej desiatky a už to bolo fantastické.“
Máte za sebou viacero turnajov v pozícii svetovej štvorky. Zmenil sa nejako prístup súperiek?
„Keď som bola v top 10, tak stále sa to nedá porovnať s tým, čomu čelí hráč, keď je vo svetovej päťke. Na ten tlak a to, ako súperky proti vám nastupujú. Tieto výsledky by som po vlaňajšej sezóne hodnotila ako dobré, ale teraz si už hovorím: Fúha, mohlo to byť lepšie. Som si vedomá svojich kvalít a chcela by som dosiahnuť viac. Sama od seba teraz očakávam viac. Postupne sa však učím vyrovnať s touto pozíciou a už v Miami sa mi hralo výborne. Bola som uvoľnenejšia. Verím, že čoskoro to bude ešte lepšie.“
Dá sa zvyknúť na to, že ste teraz medzi piatimi najlepšími hráčkami sveta?