Vittek: Nežijem si zle, ale po kariére sa nebudem usmievať s cigarou v ruke

Róbert Vittek.
Róbert Vittek. (Autor: TASR)
Juraj Berzedi|1. mar 2017 o 18:05

Je symbolom najslávnejšieho slovenského futbalového klubu. Pred pár mesiacmi bol RÓBERT VITTEK pre Slovan nepotrebný, teraz sa do klubu opäť vrátil. Má mu pomôcť na ihrisku i v kabíne.

Keď ste sa v roku 2013 vrátili zo zahraničia do Slovana, povedali ste - je to môj klub a vždy bude. Po minulej sezóne vám však vedenie nepredĺžilo zmluvu. Ako ste to brali?

„Ako realitu. Slovan sa chcel pohnúť iným smerom a musel som to akceptovať. Keďže som chcel ďalej hrávať, musel som si nájsť inú cestu. Trochu ma to mrzelo, ale odhodil som ego a išiel ďalej.“

Vizitka Róberta Vitteka:

Je historicky najlepším strelcom slovenskej reprezentácie v ére samostatnosti, v 82 zápasoch strelil 23 gólov.

Bol najlepším strelcom národného tímu na MS 2010, dal štyri góly.

Vyrástol v Slovane Bratislava, neskôr hral za Norimberg, Lille, turecké kluby Ankaragücü a Trabzonspor, minulú jeseň pôsobil v Debrecíne.

V roku 2007 získal s Norimbergom Nemecký pohár.

V sezóne 2005/06 bol so 16 gólmi piatym najlepším strelcom bundesligy.

V roku 2006 vyhral anketu Futbalista roka na Slovensku.

Pred jarnou časťou ligy ste dostali ponuku na návrat. Neuvažovali ste, že tentoraz Slovan odmietnete?

„To vôbec nie. Nie som typ človeka, ktorý by niekomu niečo vracal. Vtedy bola taká situácia a teraz je iná. Viem, že nie som najmladší, ale žiaľ, v Slovane nie je odchovanec, ktorý by mohol naskočiť do zostavy a byť lídrom. Ponuku som prijal aj preto, že chcem ako slovanista klubu pomôcť.“

Ako dlho ste zvažovali ponuku?

„Čakal som na odpoveď zo zahraničia, ale keď mi zavolal prezident Slovana, dohodli sme sa veľmi rýchlo. Máme korektné vzťahy a aj v lete sme sa lúčili s tým, že mám do Slovana dvere otvorené, hoci možno na inej pozícii. Stále som však cítil, že kým budem zdravý, chcem hrať futbal. Som rád, že som späť, aj keď som to nečakal. Je to výzva a verím, že dokážem sebe aj ostatným, že do Slovana stále patrím.“

Čo od vás čaká vedenie klubu?

„Mám pomôcť tímu v kabíne a dať to tam na správnu mieru. Pol roka to nebolo také, ako by si všetci predstavovali. Tiež mám mužstvu pomôcť na ihrisku. Ako útočník najmä gólmi. Slovan hrá v lige často do sformovanej obrany a v týchto situáciách môžem byť prospešný.“

Môžem sa hnevať na športových riaditeľov, keď som dostal výborné ponuky, ale klub ma nepustil alebo za mňa pýtal veľa peňazí. Keby mi uvoľnili kariéru, môžem bez namyslenosti povedať, že by som bol oveľa lepší.


Róbert Vittek

Zoberiete v 34 rokoch aj úlohu žolíka?

„Vedel som, že spočiatku nebudem mať na to, aby som hrával celé zápasy. Šiel som do toho aj s tým, že zoberiem pozíciu žolíka.“

Sú odchovanci pre najslávnejší slovenský klub dôležití?

„Určite. V poslednom období nie je v tíme veľa odchovancov. Prečo? Možno nedostali šancu, možno im chýba kvalita alebo skoro odídu do zahraničia. Keď som v Slovane začínal, tiež som mohol ísť do zahraničia, ale vydržal som a počkal si na šancu. Verím, že v klube čoskoro budú hrať odchovanci. Keď bude Marek Rigo na sebe tvrdo pracovať, môže mať peknú budúcnosť. Platí to aj o iných mladíkoch.“

Zažili ste éru, keď na Tehelné pole chodili tisícky divákov. Teraz ich na Pasienkoch býva len zopár stoviek. Prečo?

„Všetci vieme, kde má Slovan domov. A už pridlho je mimo svojho domova. Chvalabohu, už sa môžeme pozerať, ako rastie nový štadión a čoskoro sa Slovan vráti tam, kam patrí. Neteší ma, koľko ľudí chodí na Slovan. Aj na Pasienky však v minulosti diváci prišli. Pamätám si, keď na súboj s Bate Borisov prišlo desaťtisíc ľudí. Možno problém nebude len v štadióne.“

A kde teda?

Nachádzate sa tu:
Domov»Futbalnet»Vittek: Nežijem si zle, ale po kariére sa nebudem usmievať s cigarou v ruke