Slovák sa dva roky plavil okolo sveta, potom napodobnil Amundsena

Moria a hory stále lákajú ľudí, aby ich zdolávali a objavovali. Aj dnes je mnoho dobrodruhov, ktorí vymenia život v istote za šíry oceán. VLADIMÍR PORVAZNÍK si zamiloval jachting. Až natoľko, že sa rozhodol oboplávať svet. Trvalo mu to bezmála dva roky.

Potom sa vydal na dobrodružnú plavbu, ktorú ako prvý uskutočnil legendárny Roald Amundsen. "Oceánsky jachting je krásny v tom, že je to obrovská starosť a krásny vesmír, ktorý stále objavujete," hovorí Porvazník.

Slovensko nemá more ani oceán. Jachtingu sa venuje málo ľudí. Ako ste sa k nemu dostali?

Donedávna som sa venoval horolezectvu. Pohyb je nádherný a hľadal som niečo, čím by som vyplnil čas. Kúpil som si surf, no rýchlo som prišiel na to, že ma lákajú vzdialenosti.

Kúpil som si prvú triapolmetrovú plachetnicu bez kajuty. S kamarátom sme prešli chorvátske pobrežie. Vtedy ma to chytilo. Len som pochopil, že potrebujeme kajutu a motor.

Nemal som ambíciu na dlhé plavby. Skôr za tým bol snobizmus - mať loď v Jadranskom mori a odtiaľ riadiť firmu. Kúpil som si šesťapolmetrovú loď. Potom som chcel mať väčšiu, a to už som plával do Grécka a na Maltu. A potom som si kúpil 11-metrovú a plavil som sa po Stredozemnom mori.

Bolo to neuveriteľné. Nový vesmír mi otvárala literatúra. V roku 2008 som sa dostal ku knihe Ako preplávať Atlantický oceán. Ešte v ten večer v hoteli po prečítaní piatich strán som si povedal - ten Atlantik musím preplávať.

A potom vznikla myšlienka oboplávať celý svet?

Áno. V decembri 2009 sme preplávali Atlantik a prišli sme na Svätú Luciu v Karibiku. Videl som tam plachetnice, ktoré mali na sťažni zástavy: World Cruising - Around the World 2010 - 2011.

Netušil som, o čo ide, ale dostal som sa k jednému stánku. Sídlila tam firma, ktorá organizuje spoločné plavby okolo sveta. Pomôžu vám s logistikou. Dá vám to pocit istoty, že nejdete do neznáma.

Keď niekam prídete, bude tam človek, ktorý vám pomôže zorientovať sa s prihlásením lode a podobne. Ušetrí to veľa času. Povedal som si, že to chcem skúsiť. V januári 2014 som tam bol pripravený vyplávať. Už na 14-metrovej jachte.

Ako vyzerá príprava na takú dlhú plavbu?

Ako nejachtár som sa učil postupne. Musel som študovať, ale bavilo ma to. Mal som knihu o stavbe a vybavení lodí na oceán od nemeckého jachtára a išiel som stránku za stránkou.

Príprava sa začala nevedomky už v roku 2008, keď som sa pripravoval na preplávanie Atlantiku a veľa vecí sa postupne prenieslo na novú loď. Ale vedome som to plánoval asi tri roky. Oceánsky jachting je krásny v tom, že je to obrovská starosť a krásny vesmír, ktorý stále objavujete. Schopnosť naučiť sa riešiť problémy.

Čo vám povedali blízki a známi, keď ste im oznámili, že chcete oboplávať zem? Neodhovárali vás?

Mám šťastie. Keď sa niekto pýta mojej manželky: Prečo ho tam pustíš? Tak mu odpovie: Veď by aj tak šiel. Žartovne hovorím, že ona sa teší, keď prídem, a teší sa, keď odídem.

A čo sa týka detí. Janka so mnou plávala cez Atlantik do Karibiku. A kamaráti mi robili posádku – horolezci aj jachtári. Ale vedel som, že nezoženiem človeka na celú plavbu, tak sa u mňa striedali.

Celú plavbu som absolvoval sám. A kamaráti prišli na mesiac, dva, na tri. Alebo som využil stránky, na ktorých loď hľadá posádku a naopak.

Takto som spoznal Taliana Marca, ktorý so mnou preplával cez Stredozemné more a potom z Karibiku sa s nami plavil až do Južnej Afriky. Posádka bola často medzinárodná. Istý čas so mnou plávali Francúz a Talian.

Nik s vami nechcel ísť celú plavbu okolo sveta?

Mal som šťastie, že som vedel odísť z domu na dva roky. Oni nie. Určite boli takí, ktorí by vyrazili, ale treba sa niečím živiť. A každý vedel odísť na iný čas. Ale núdza o kamarátov nebola a počas plavby som spoznal veľa ľudí.

Ako vyzeral váš bežný deň počas plavby?

Zažil som človeka, ktorý celé hodiny dokázal pozerať na morskú hladinu. Ja však musím stále niečo robiť. Spravil som si tabuľku, v ktorej bol detailný rozpis na celý deň.

Vstal som, trochu som si zacvičil, kávička, desať strán nemčiny, desať strán taliančiny, desať strán angličtiny, sledovanie navigácie, varenie, kontrola lode.

A ak do toho príde nejaká zmena plachty alebo prelievanie nafty, zrazu zistíte, že sa nenudíte. Samozrejme, do toho prichádzajú aj služby počas nočných hodín.

Poskytuje 14-metrová loď dostatočný komfort na takú dlhú a dobrodružnú plavbu?

Keď si zvyknete, je to v pohode aj pre štyroch ľudí. Máte posteľ, kuchyňu, plynový varič, viete sa osprchovať teplou vodou, hoci ja preferujem vedro a morskú vodu. A k tomu máte čerstvú rybu. Keď vytiahnete metrového tuniaka, máte desať kíl mäsa. To jete päť dní, keď ste štyria.

Nikdy som netušil, že sa až tak dokážem zamilovať do varenia. Na lodi som piekol chlieb. Keď si na lodi urobíte horúci, voňavý, chrumkavý chlieb a natriete ho maslom, je to radosť.

To ste mali všetky ingrediencie na pečenie na mori?

Máte múku, instantné droždie a pekárničku, v ktorej som to vymiešal. Dáte to do pekáča, necháte vykysnúť a vo variči sa upečie. A ostatná logistika? Mali sme cestoviny, ryžu aj zemiaky. Tuniaka chytíte.

Na lodi sme mali aj mrazák, kam sa zmestilo niekoľko kíl mäsa. Nehladujete. Dokonca sa v kuchyni v dobrom bijete, kto akú dobrotu uvarí.

Museli ste si zo stravy odoprieť niečo, čo si bežne dáte?

Nestalo sa to. Skôr keď som bol na poslednej akcii s horolezcami v Grónsku, priniesli škvarky, klobásy, slaninku a bryndzu, tomu sa nedalo odolať. Domáca kuchyňa chýba, ale keď niekto za nami priletel, niečo priniesol.

Blížia sa vianočné sviatky. To je kapustnica, kapor, zemiakový šalát. Ako vyzerali Vianoce počas plavby okolo sveta?

Na mori som ich zažil jediný raz.