Rusi spomínajú, ako Sovieti rozdrvili Kanadu. Podhodili nás vlkom, tvrdí legenda

BRATISLAVA. V ruských médiách sa v piatok objavila krátka hokejová správa: "Pripomíname si 43 rokov od chvíle, keď Sovietsky zväz dosiahol historicky najvyššie víťazstvo nad Kanadou 11:1.

Bolo to na majstrovstvách sveta vo Viedni v roku 1977. Sovieti sa vtedy museli uspokojiť s bronzom a Kanaďanom sa dokonca neušla medaila.

Šampionát ovládlo Československo s Vladimírom Dzurillom v bránke či bratmi Petrom a Mariánom Šťastnými v útoku, ale do histórie hokeja sa zapísali najmä dve kanadské prehry so Sovietmi.

V základnej časti im podľahli zdrvujúco 1:11 a v skupine o 1.- 4. miesto utŕžili ďalší debakel 1:8.

Čo sa vlastne stalo?

Po šéfovi IIHF hodil prilbu, ten žiadal podpis

Po siedmich rokoch trucovania sa Kanada vrátila na medzinárodný ľad. MS 1970 sa pôvodne mali konať v Montreale a Winnipegu, ale po spore s vedením Medzinárodnej hokejovej federácie ohľadom účasti profesionálov na turnaji Kanada šampionát bojkotovala. A aj ďalších šesť.

Po Kanadskom pohári ’76 sa pomery uvoľnili a javorové listy poslali do Viedne výber s bratmi Tonym a Philom Espositovcami, obrancami Carolom Vadnaisom, Dallasom Smithom a Philom Russelom či útočníkmi Rodom Gilbertom, Ronom Ellisom alebo Pierrom Larouchem. Kanadská partia akoby si do Európy iba vyrazila na výlet.

Ani víťazstvá 8:2 nad Československom a 7:0 nad Švédmi nestačili Kanaďanom na lepšie než štvrté miesto.

„Podhodili nás vlkom. Nikdy predtým sme niečo také nezažili. Mali sme za sebou úspešný Kanadský pohár a ak sme v budúcnosti ešte chceli mať túto súťaž, museli sme hrať aj na majstrovstvách sveta. Nerád si na ten turnaj spomínam.

Pred šampionátom mi vraveli, že si nemusím nasadiť prilbu a minútu pred prvým zápasom to zmenili. Po poslednom stretnutí som bol taký nahnevaný, že som svoju prilbu odhodil do hľadiska smerom k prezidentovi IIHF Güntherovi Sabetzkému.

Bol taký hlúpy, že zišiel s ňou ku mne a vypýtal si autogram. Povedal som mu vtedy niečo veľmi vulgárne,“ rozhovoril sa kanadský kapitán na turnaji, dnes už 78-ročný Phil Esposito.

Legendárny center Bostonu či New Yorku Rangers nazbieral počas kariéry v NHL 1590 bodov a v historickej tabuľke najproduktívnejších hráčov mu patrí desiata priečka.

Zo zlých výsledkov vinil rozhodcov. V druhom zápase proti Sovietom (1:8) Wilf Paiement udrel hokejkou jedného z hráčov súpera a to isté predviedol aj Eric Vail, obom dal fínsky arbiter Raimo Sepponen vyššie tresty.

V Kanade nevysielali prenosy

V prípade Vaila išlo o kľúčový okamih, keď Sovieti v presilovke na začiatku druhej tretiny v rozpätí 24 sekúnd strelili dva góly a odpútali sa na 3:1.

Kanaďania to psychicky nezvládli, do konca zápasu nazbierali 52 trestných minút. „Za šestnásť rokov kariéry som nezažil takého rozhodcu. Naši súperi ho, samozrejme, ovplyvňovali,“ vravel Phil Esposito.

Jeho brat Tony hodnotil turnaj o čosi zmierlivejšie. „Okolnosti nám nepriali, ale hlúpymi faulami sme prišli o lepšie výsledky. Stáli nás medailu.“

Dvojku v kanadskej bránke mu vo Viedni robil Jim Rutherford, neskorší generálny manažér tímov NHL, ktorý priviedol k Stanley Cupom Carolinu Hurricanes aj Pittsburgh Penguins.

„Majstrovstvá sveta boli vtedy v Kanade na pokraji záujmy. Nevysielali sa prenosy v televízii, vo večerných správach neboli ani len obrázky z našich zápasov. Pamätám si, ako mi rodičia telefonovali, keď sa chceli dozvedieť, ako sme hrali.“

Do pohára si odložili zuby i rozum

Kanadskú surovosť pocítili na vlastnom tele aj viacerí československí hráči.

„Každý z nich chodil do školy hádam len do desiatich rokov, potom začal hrať profesionálny hokej. Keď idú zo šatne na ľad, odkladajú si do pohára nielen umelý chrup, ale asi aj rozum...“ citoval magazín Stadión kapitána Františka Pospíšila.

„To nebol hokej, ale jatky,“ spomínal po rokoch Pospíšilov spoluhráč z obrany Oldřich Machač. „Nastupoval za nich jeden, McKechnie sa volal. Čo to bolo za hovädo! Pripomínal drevorubača, ktorému niekto omylom kúpil korčule.“

Šampionát v roku 1977 vošiel do histórie ako najzamotanejší v histórii. Československí hokejisti síce v základnej časti (výsledky z nej sa počítali vo finálovej skupine) prehrali so zbornou 1:6, ale v odvete súpera zdolali (viedli už 4:1, no v závere urputne bránili tesný náskok).

Kanaďania sa o lepší výsledok pripravili už v základnej časti (prehry so Sovietmi a Švédmi, remíza s ČSSR). Sovieti síce zdolali vysoko Kanadu, ale nestačili na Švédov.

Pred posledným hracím dňom 8. mája 1977 malo Československo všetko vo vlastných rukách, ale po výkone, ktorý dobová tlač nazvala bezkrvným, prehralo s Kanadou 2:8.

Turnaj uzavrel súboj Sovietov proti Švédom. Zbornej stačila na titul aj remíza, ale hetrik Ronalda Erikssona, famózny výkon brankára Görana Högostu a ďalšia senzačná výhra Švédov posadili na trón obhajcov z Katovíc.

Vtedajší hráčsky agent a neskôr populárny hokejový komentátor Bill Watters po rokoch zhodnotil kanadské zlyhanie vo Viedni takto:

„Bola to pre nás tvrdá lekcia ako sa správať na medzinárodnom ľade. Akonáhle sme si všimli, že naša tvrdá hra sa posudzuje príliš prísne, a upustili sme od toho, začali sme víťaziť. Po rokoch sme sa naučili, ako hrať v Európe. Zvykli sme si na širšie klziská aj európsky spôsob rozhodovania zápasov.“