V Istanbule si slovenský rozhodca užil ME výberov regiónov

KOŠICE. Aj keby sa mohlo zdať, že sa nám futbalové nebo trochu zatemnilo (smolné vyradenie Žiliny v LM, i nešťastné stop na ME U21 v Poľsku), predsa len slovenskí zástupcovia na ňom vyrývajú pomerne výraznú stopu. T

entokrát máme na mysli tých, ktorým často nevieme prísť na meno, no bez nich sa dá hrať len ťažko – rozhodcov.

Slovensko ponúklo svetu už niekoľko výrazných osobností. Napríklad len z východniarov Kmec, Christov, Micheľ, či Weiss st. atď.

Vymenil bielizeň a letel na predkolo Ligy majstrov

A práve nasledovník posledne menovaného, 38-ročný asistent rozhodcu Erik Weiss, patrí dnes k tým, ktorým ide karta i na medzinárodnom poli.

„Dnes, a to už mnohí vedia, sa aj medzi arbitrami na zelených trávnikoch táto funkcia úzko špecializuje. V minulosti som prijal moje postavenie na čiare, a teda fungujem v úlohe asistenta rozhodcu. Zdá sa, že som zvolil správny trend a vďaka tomu sa postupne posúvam stále vyššie,“ rozhovoril sa mladý docent košickej TU, ktorého výkony so zástavkou v ruke sa pozdávajú aj futbalovej vrchnosti.

„Tak to vnímam aj ja. Postupne sa dostávam k stále vyšším métam. Po európskom šampionáte sedemnásťročných nádejí pred dvomi rokmi v Bulharsku, som sa v týchto dňoch vrátil z tureckého Istanbulu, aby som si stihol vymeniť bielizeň a letieť do arménskeho Jerevanu, kde v 2. kvalifikačnom kole Ligy majstrov domáci Alaškert hostil medzinárodne už ostrieľaný Bate Borisov (1:3 – pozn. autora). Bola pri tom naša rozhodcovská trojica, teda hlavný Kráľovič, Benko a ja. A čerešničkou na šľahačke je, že na stole už máme nomináciu na odvetný súboj 3. kola LM. Kde? To nesmieme prezradiť, také sú pravidlá.“

Trápili ich takmer štyridsaťstupňové horúčavy

Prezradiť však mohol, čo sa dialo predtým v tureckom Istanbule. „Odohral sa tam mužský finálový turnaj akýchsi majstrovstiev Európy najlepších výberov regiónov európskeho kontinentu.“

Má takéto podujatie významný punc? „Samozrejme. Pod zastrešením UEFA sa stretlo osem najlepších tímov v dvoch skupinách. Hralo sa na ôsmich menších štadiónoch v Istanbule. Vo finále zdolali Záhrebčania Írov a stali sa majstrami Európy.“

Košický arbiter tam bol v akcii trikrát. Obsadili ho v dueloch Istanbul – Ukrajina, Španielsko – Írsko a opäť Istanbul s Portugalcami.

„Dovolím si úroveň týchto stretnutí prirovnať k našim lepším druholigovým duelom. Stretol som sa s rozličnými hernými štýlmi, fintami hráčov. Avšak dôležitejšie boli skúsenosti a komunikácia so zahraničnými kolegami. Každý zápas sme viedli v inom zložení, čiže mali sme čo robiť, aby sme sa zjednotili na ihrisku i mítingoch. To považujem za veľkú rozhodcovská školu. Rovnako ako hráči sme sa museli vyrovnať s takmer štyridsaťstupňovými horúčavami, keďže sa hralo od pätnástej hodiny. Bolo to náročné, lebo bola povolená iba jedna krátka prestávka za polčas na občerstvenie.“

Bežecký ovál na siedmom poschodí

Akú spoločenskú dôležitosť prikladali tomuto podujatiu domáci organizátori?

„Za všetko môže hovoriť napríklad ubytovanie v 30-poschodovom Grandhoteli Windham. K jeho zaujímavostiam patril napríklad bazén s posilňovňou na šiestom poschodí a tartanový bežecký ovál na siedmom. O strave ani nehovorím. Špičková, ale prísne nastavená pre špičkových športovcov. Teda žiadne priberanie. Lebo sme neustále pod kontrolou. Aj v Istanbule sme začínali fitnes chackom, teda testami výkonnosti. Tam sa neodpúšťa nič.“