Za 3 dni spali len 2 a pol hodiny. PTL je nezmysel, vravela Poláčková s úsmevom

BRATISLAVA. Spánok je pre ľudské telo taký nevyhnutý, že jeho nedostatok môže viesť k zdravotným problémom, halucinaciám, apatii, problémom s termoreguláciou a zlej koncentrácii.

Ak sa pri nedostatku spánku potrebujete sústrediť, telo musí vynaložiť dvojnásobné úsilie, aby dosiahlo rovnakú úroveň pozornosti. 

A práve spánok je to, čoho budete mať výrazný deficit pri viacdňových trailových súťažiach. V rámci pretekov La Petite Trotte à Léon (PTL) vo Francúzsku sa predstavil aj slovenský tím GIRL POWER zložený z dvoch najlepších ultrabežkýň – Soni Kopčokovej a Lenky Poláčkovej. 

V poradí sa posúvali

PTL je asi najnáročnejšia viacdňová trailová súťaž, hoci aj organizátori zdôrazňujú, že v tomto prípade nejde o preteky. Ide len o to, v zdraví prísť do cieľa. 

Trasu 300 kilometrov s prevýšením 25-tisíc metrov každý rok dokončí len približne polovica štartujúcich. 

Trasa vedie okolo masívu Mont Blancu. Okrem toho väčšina trasy vedie mimo turistických chodníkov. Družstvá neraz musia sami hľadať cestu len na základe navigácie.

Trať vedie aj po ferratách, hrebeňoch, morénach (kamenné polia) či po snehových poliach. Je to divoká príroda, kde treba dávať pozor na každom kroku. Miestami sa už pohybujú súťažiaci aj po štyroch a musia liezť.

Kráča sa vo vysokej nadmorskej výške. Na trase je vyše 30 vrcholov a priesmykov v rozpätí 2500 až 3200 metrov. 

Slovenky patrili na PTL medzi najsilnejšie ženské tímy a od štartu to potvrdzovali. Dokonca sa v poradí posúvali a boli na prvej priečke medzi ženskými tímami. 

Hneď prvú noc po štarte absolvovali bez spánku a v noci dokonca museli zdolať jednu feratu. 

V poradí tímov sa však posúvali výrazne vpred. V celkovom poradí sa posunuli až na 33. miesto. 

35 minút spánku za 30 hodín

Ako vyzerali prvé dva dni opisovala Poláčková na sociálnych sieťach. Za prvých 30 hodín spala približne 35 minút. Polhodinu na chate, na ktorej bol chekpoint a 5 minút priamo na trati po silnej spánkovej kríze. 

Je to taktika väčšiny súťažiacich. V momente, kedy pociťujú následky nedostatku spánku, oblečú si najteplejšie bundu, uložia sa na zem a batoh si dajú pod hlavu. 

Je to skôr krátke zdriemnutie. A leží kdekoľvek je možné uložiť sa do vodorovnej polohy. Aj medzi kameňmi alebo na tráve. 

Toto zdriemnutie trvá od 5 do 30 minút a dokáže výrazne pomôcť na obmedzený čas. 

„Keď mám krízu, dám si páperku, zapnem, ľahnem si na batoh a pospím si. Objavujem niečo nové. Je to zaujúmavé,“ hovorila s úsmevom Poláčková, ktorá tento rok ako prvá Slovenka vystúpila na Mt. Everest bez podporného kyslíka. 

Za 59 hodín naspali spolu menej ako 3 hodiny.

„PTL som si chcela skúsiť. To je taký nezmysel. Technickým terénom vedie trasa úplne náhodne. Takými trasami čo sme šli... No je to nezmysel. Vizuálne je to krásne. Ale otlaky na prstoch mi vyrážajú až za ušami.“ 

Trasa naozaj vedie aj v exponovanom teréne, kde sú nároky na pozornosť vysoké. Nestačí sledovať turistický chodník. Aj preto je bežné, že sa účastníci posúvanú miestami len rýchlosťou kilometer za hodinu. 

Odstúpili na odporúčanie lekára

V noci len s pomocou čelovky sa pohybujú po horskom hrebeni a feratách. 

„Veľa ľudí si v daný moment ani neuvedomovalo, aké riziká podstupujú,“ myslí si Poláčková. 

Na trase dochádza k vážnym úrazom. Pred dvomi rokmi po páde jeden účastník zahynul. Tento rok si pri páde na jednom kamennom poli jeden z účastníkov zlomil krčný stavec, dve rebrá a holennú kosť. 

Slovenky nakoniec PTL nedokončili zo súťaže odstúpili po dvoch tretinách trasy (182 km). Kopčokovej sa postupne rozvinul silný kašeľ a jej stav sa veľmi zhoršoval. Lekár jej odporučil, aby nepokračovala. 

A keďže sú PTL výlučne súťažou tímov, musela skončiť aj Poláčková. Jednotlivec nemôže pokračovať. Základnou myšlienkou je súťaž tímov, aby si mohli súťažiaci navzájom pomáhať a v prípade potreby aj privolať pomoc.

„Aj keď mi to bolo veľmi ľúto, pravidlá pretekov neumožňujú pokračovať s iným tímom, alebo sama. Soňa sa zo zdravotných dôvodov rozhodla na 180. kilometri odstúpiť.

Stále sú to iba preteky a zladiť potreby či ciele, môže byť výzvou v dlhoročnom vzťahu, nieto ešte v tíme počas extrémneho preteku. O to viac prajem Soni skoré uzdravenie,“ napísala Poláčková na instagrame. 

Svoju účasť na PTL spojili obe ultrabežkyne so zbierkou na pomoc Detskému kardiocentru NÚSCH v Bratislave.

Z vyzbieranej sumy sa zakúpi ležadlový ergometer pre záťažové echokardiografické vyšetrenie pacientov, ktorý pomôže k lepšej diagnostike skrytých porúch prekrvenia srdca pri záťaži. Zbierka sa končí 6. septembra. 

Fraňo takmer zvíťazil

Stále platí, že za 20 rokov sa podarilo dokončiť PTL len trom Slovákom. Jediný slovenský tím tvorili Peter Brestovanský a Martin Sekér. A vlani Kopčoková v miešanom tíme CALIMERO s dvojicou Talianov. 

PTL sú najdlhšie a najnáročnejšie preteky, ktoré sa konajú v rámci UTMB (Ultra trail du Mont Blanc). Sú to neoficiálne majstrovstvá sveta v trailovom behu.

Na rôznych trasách sa aj tento rok spolu predstavilo viacero Slovákov. Najväčší úspech dosiahol Peter Fraňo, ktorý na trase CCC (101 km, prevýšenie 6062 m) dobehol na skvelom 2. mieste. Na víťaza Američana Haydena Hawksa stratil len 7 minút.

Veronika Leng na rovnakej trase skončila medzi ženami jedenásta.

Na trase UTMB (176 km, prevýšenie 9915 m) dobehol Marián Priadka na 22. mieste.