Matej Tóth vyhral zlato. Získal som športovú nesmrteľnosť, tvrdí

RIO DE JANEIRO, BRATISLAVA. Slovenský chodec Matej Tóth sa stal olympijským víťazom na 50 km. Vo štvrtkových pretekoch na pláži Pontal triumfoval v čase 3:40:58 h, s 18-sekundovým náskokom pred obhajcom zlata z Londýna Austrálčanom Jaredom Tallentom.

Tóth tak pre Slovensko získal prvú olympijskú atletickú medailu v ére samostatnosti.

Tridsaťtriročný chodec VŠC Dukla Banská Bystrica nastúpil necelé tri km pred cieľom a dokázal svoj únik doviesť do úspešného konca.

Bronz spočiatku patril Japoncovi Hirookimu Araiovi, ktorý zaostal o 26 sekúnd. Araia však dodatočne diskvalifikovali a na bronzovú pozíciu sa posunul pôvodne štvrtý Kanaďan Evan Dunfee. O pár hodín neskôr ale uznali protest Japoncov a Arai bol znova bronzový.

Tóth potvrdil pozíciu jedného z favoritov a k vlaňajšiemu titulu majstra sveta pridal do svojej zbierky aj cenný kov z olympiády.

Po striebre vodného slalomára Mateja Beňuša v C1 a zlate deblkanoistov Ladislava a Petra Škantárovcov tak vybojoval v Riu pre Slovensko tretiu medailu.

"Som rád, že som si to mohol vychutnať, že to nebol úplne zdrvujúci finiš. Aj keď som mal toho už naozaj dosť, bolo to krásne a užil som si tých záverečných sto metrov," uviedol Tóth.

Ďalší slovenský reprezentant Dušan Majdán dobehol na 26. mieste v osobnom maxime (3:58:25), na víťazného krajana stratil 17:27 min. Martinovi Tišťanovi premiéra pod piatimi kruhmi nevyšla, keď ho diskvalifikovali ešte pred desiatym kilometrom, všetky tri červené karty dostal za ohnuté koleno.

Hneď po štarte nastúpil Diniz a na piatom kilometri už mal polminútový náskok na hlavnú skupinu, ktorú viedol Tóth. Francúzsky spolufavorit nastolil neskutočné tempo, postupne budoval náskok pred svojimi prenasledovateľmi, zároveň však vyvstávali otázky, či to držiteľ svetového rekordu "neprepálil".

Slovenský reprezentant reagoval, viackrát sa pokúšal rozhýbať skupinu a odpútať od zvyšnej osmičky, tá ale jeho snahy likvidovala. V polovici pretekov strácal na Diniza 1:40 min.

Manko začali prenasledovatelia kresať, až keď nastúpil Kanaďan Dunfee. Po dvoch hodinách a 20 minútach prišiel šok, keď vysilený Diniz zastavil držiac si brucho a iba s vypätím síl sa dokázal zavesiť na Dunfeeho.

Preteky zrazu dostali nový rozmer a boj o medaily sa otvoril. V silnejúcej horúčave, umocnenej vysokou vlhkosťou vzduchu, vyčerpaní chodci postupne odpadávali a pred 40. kilometrom klesol k zemi aj Diniz. 

Na pomoc mu pribehli ošetrovatelia, Francúz však dokázal vstať a pokračovať. Dunfee sa nedokázal päťčlennej skupinke, v ktorej čakal na atak aj Tóth, výraznejšie vzdialiť a desať km pred cieľom ho prenasledovatelia pohltili. Čelná skupina sa potrhala a taktovky sa zhostil Austrálčan Tallent.

Obhajca olympijského prvenstva z Londýna si vytvoril pred konkurentmi približne polminútový náskok. Šesť kilometrov pred cieľom sa ho vydal stíhať Tóth.

Sekundu po sekunde začal ukrajovať zo straty, necelé tri km pred cieľom ho dobehol a hneď aj nastúpil. Tallent už nedokázal zareagovať a tak slovenský reprezentant mohol v cieli na Olympijskom štadióne sláviť s národnou vlajkou historické zlato.

"Ešte v poslednej otočke, aj keď som mal veľký náskok, som si stále nebol istý ziskom zlata. Išiel som, čo to dalo. Až keď som si vzal vlajku, som sa obzrel a vtedy som zistil, že je to moje a že už to nepustím," tešil sa zverenec trénera Mateja Spišiaka. "Nedá sa to s ničím iným porovnať. V športovej kariére je to môj okamih číslo jeden. Získal som športovú nesmrteľnosť, nemôže mi to nikto zobrať. Nádhera, niečo úžasné, ťažko to opísať slovami," dodal.

Tóth pred pretekmi vravel, že sa bude držať tempa, ktoré si vopred naplánoval. Svoju taktiku dôsledne dodržiaval. Nespanikáril, keď súperi nastupovali a boli v úniku.

A vyplatilo sa mu to. Postupne všetkých rivalov predbehol.

Pár sto metrov pred cieľom sa už spokojne usmial do kamery na motorke, ktorá šla veľa neho. Zdvihol palec, virtuálne poslal bozk blízkym doma a opäť sa usmial. Už vedel, že vyhrá. 

Po vyše 49-kilometrovom pekle na trati bol uvoľnený a spokojný. Tľapol si s členmi svojho tímu, ktorí stáli popri trati, zobral si vlajku a dokráčal si po zlato.

Traja chodci, ktorí skončili za ním, sa hneď za cieľovou čiarou bezmocne zvalili na zem, nevládali sa udržať na nohách. Tóth však nie. Pózoval s vlajkou, usmieval sa a užíval najväčšie víťazstvo vo svojej kariére.

chôdza na 50 km:

1. Matej TÓTH (SR) 3:40:58 h

2. Jared Tallent (Austr.) +18 s

3. Hirooki Arai (Jap.) + 26

4. Evan Dunfee (Kan.) +40

5. Jü Wej (Čína) +2:02

6. Robert Heffernan (Ír.) +2:57

7. Havard Haukenes (Nór.) +5:35

8. Yohann Diniz (Fr.) +5:45

9. Caio Bonfim (Braz.) +6:04

10. Chris Erickson (Austr.) +7:42

...

26. Dušan MAJDÁN (SR) +17:27, Martina TIŠŤANA (SR) diskvalifikovali