jedenástich zápasoch v zostave HC objavil, no ešte na jeseň putoval na hosťovanie do Nitry. Tá zase na východ uvoľnila Rudolfa Jendeka. Hokejista Marek Topoli dnes nefiguruje v kádri žiadneho extraligistu. Niekdajší slovenský reprezentant je doma v Spišskej Novej Vsi. Kým iní hráči sa potili v lete pri príprave na suchu, on mal celkom iné starosti.
"Stále som doma. Maródujem. A ešte nejaký čas určite budem. Veď mám za sebou operáciu chrbtice," rozhovoril sa dvadsaťdeväťročný odchovanec Spišskej Novej Vsi, ktorý už v sezóne 1998/99 prišiel do Košíc, aby tu zažil majstrovskú eufóriu, záchranárske práce, budovanie mužstva.
Problémy s chrbtom sa ťahali už dlhšie. No zhoršovali sa. "Už od Vianoc sa bolesti väčšovali. Asi všetci hokejisti vám povedia, že poznajú problémy s chrbtom. No v mojom prípade sa to zhoršovalo. Mesiace som bol na infúziách, injekciách. Až po sezóne som absolvoval poriadne vyšetrenia a tie odhalili príčiny ťažkostí. Bola nutná operácia. Dve platničky som mal prasknuté aj vyskočené. Po sezóne to už bolo vážne. Veľké bolesti, tŕpla mi noha," vracia sa Marek k tomu, čo bolo. Pritom sezónu v Nitre, aj keď s veľkými problémami, dohral. Ako podotkol, počas súťaže na poriadne vyšetrenia ani nie je čas, hokej je živobytím, a tak treba hrať...
Lekári mu na základe vyšetrení odporučili nemocnicu v Nových Zámkoch. "Takéto zákroky robí len pár nemocníc, tak ma navigovali tam. Pred dvoma mesiacmi ma operovali, v Nových Zámkoch som ležal desať dní, potom ma poslali domov, kde som musel opäť zaľahnúť. Ešte ani dnes nesmiem chrbát začať zaťažovať, takže o tréningu nemôže byť ani reči. Na budúci týždeň idem na kontrolu, uvidím, čo mi povedia. Nateraz len rehabilitujem, viem, že po takomto zákroku je doba rekonvalescencie dlhšia."
Hokej teda odsunul bokom. Aspoň nateraz. Pritom už vie, čo je to stáť kvôli zraneniu. Veď v Košiciach mal vlani polámanú roku, predtým zase vynechal pár mesiacov kvôli roztrhnutým väzom v kolene. "Ale operácia platničiek nie je zlomená ruka. A ja už nič uponáhľať nemienim. Zdravie je pre mňa prednejšie, veď hokej nie je všetko," podotkol.
Po posledných udalostiach dokonca premýšľal aj nad tým, či sa nedá inou cestou. Hokej ho síce baví, je jeho chlebíčkom, no možností je stále viac. "Áno, premýšľal som aj nad tým, čo by bolo, keby som s hráčskou kariérou skončil. Mal som totiž dosť času dumať nad všetkým a myslím, že ho ešte mať budem. V prvom rade však chcem byť v poriadku, nech už by bolo potom čokoľvek."
V Nitre, kde strávil na hosťovaní pár mesiacov, sa s tamojšími ani k debatám o prípadnom zotrvaní nedostal. "Po sezóne som mal celkom iné problémy, nie aby som premýšľal o hokeji. Veď niekoľkomesačné bolesti sa stupňovali. V taký čas nemyslíte na to, že ste chceli uzavrieť novú zmluvu."
Doma v Spišskej Novej Vsi, sa prvoligista s najvyššími ambíciami vyjadril, že s Topolim, len čo sa dá do poriadku, ráta. Marek na to reaguje slovami: "Ústne sme sa dohodli, to je pravda. Aj keď som zatiaľ nič nepodpisoval. Ale zatiaľ žiadne termíny nepadli. Lebo sám neviem, čo a ako bude. A so zdravím nechcem hazardovať. Po tejto operácii sa nemienim náhliť. Ak bude chrbát v poriadku, potom sa môžem pomaličky pustiť do tréningu."
Mišku nesmel dvíhať
Hokejista si počas sezóny rodiny veľmi neužije. Dennodenné tréningy, zápasy zväčša trikrát do týždňa, cestovanie. Obranca Marek Topoli má počas svojej kariére nie po prvý raz možnosť byť s rodinou aj v čase, keď sa z iných leje pot. A to len preto, že je maród. "Teraz si ma deti užijú. To je azda jediné plus, ak je hráč zranený. No aj tak to nie je ono, veď niekoľko týždňov som ročnú Mišku nemohol zodvihnúť. O trojročnom Markovi ani nehovorím," priznal. Takže aj keď bol tatko doma, deti si ho na sto percent neužili.
