ŽENEVA. Novak Djokovič neustále dokazuje všetkým pochybovačom, že ho ešte nemožno odpisovať.
Po turnaji Masters v Madride to vyzeralo, že srbského tenistu čaká nevídaná situácia – mohol prísť na Roland Garros do Paríža bez jediného víťazného zápasu na antuke.
Nakoniec sa však rozhodol štartovať v Ženeve, kde nielenže zvládol prvé kolo, ale napokon ovládol celý turnaj.
Tým získal svoj jubilejný stý titul v kariére. „O stý titul sa snažím už dlho. Viem, že príde, otázka je len, kedy a kde,“ komentoval Djokovič jeden zo svojich dvoch hlavných cieľov na začiatku sezóny.
Novak Djokovič by už 38-ročný mohol dávno odpočívať na tenisovom dôchodku. Vlani po zisku zlatej medaily na olympiáde v Paríži sám priznal, že v tenise dosiahol všetky ciele.
Ale pred sezónou 2025 si predsa len dva nechal – zisk stého titulu, ktorý teraz naplnil v Ženeve, a zisk 25. grandslamového titulu, o ktorý sa môže pokúsiť na Roland Garros, kde s ním treba opäť vážne počítať.
VIDEO: Zostrih zápasu Djokovič - Hurkacz vo finále v Ženeve
Najhoršia antuková sezóna kariéry
Djokovič sa o stý titul pokúšal už vlani v októbri v Šanghaji, a tiež tento rok v Miami, kde prehral s českým talentom a aktuálnou jednotkou Jakubom Menšíkom. Pokúšal sa oň aj na ďalších turnajoch, napríklad na Australian Open či v Dauhá.
„Už dlho sa pokúšam o stý titul, naposledy som oň bojoval vlani v októbri, ale príde, keď príde ten správny čas. Vďaka Bohu viem, že príde, len je otázka kedy a kde,“ povedal Djokovič pred turnajom v katarskej púšti. Odvtedy sa dostal do dvoch finále, no uspieť sa mu podarilo až na tretí pokus.
V Ženeve mu napriek tomu mnohí experti neverili. Na Masters v Monte Carle ani Madride neprešiel cez úvodného súpera a z Ríma sa pre problémy s formou rovno odhlásil.
„Musím sa vyrovnať so súčasnou situáciou, je to pre mňa nová realita. Nie je jednoduché vyhrať jeden či dva zápasy, nieto ešte myslieť na pokročilú fázu turnaja.
Predo mnou sú však ešte dva grandslamy a dám do toho všetko,“ komentoval Djokovič situáciu po Madride.
Nakoniec sa rozhodol, rovnako ako vlani, štartovať na turnaji ATP 250 v Ženeve, aby vôbec po prvýkrát v kariére neprišiel na Roland Garros bez výhry na antuke.
Stý titul v Ženeve
Voľnú kartu na turnaj prijal po tom, čo sa priateľsky rozlúčil s Andym Murraym.
Do Ženevy si však priviezol aj človeka, ktorý stál pri zrode toho Djokoviča, ktorého dnes poznáme – kapitána ženského srbského tímu pre BJK Cup Dušana Vemiča, ktorý ho trénoval v rokoch 2011 a 2013 spolu so slovenským koučom Mariánom Vajdom.
Djokovič postupne porazil Fucsovicsa, Arnaldiho (ktorý ho predtým zdolal v Madride), Norriho a vo finále aj výborne hrajúceho Huberta Hurkacza.
Zaujímavé je, že proti trénerovi Hurkacza Nicolasovi Massúovi získal v Amersfoorte svoj vôbec prvý titul na antukovej "dvestopäťdesiatke".
„Musel som tomu veľa obetovať a ísť naplno, aby som zvíťazil. Hurkacz mal počas zápasu navrch, o víťazovi rozhodlo niekoľko loptičiek. Som rád, že môj stý titul prišiel v takomto neuveriteľnom zápase, v tajbrejku breaku tretieho setu, v krásnej atmosfére plného štadióna,“ povedal po triumfe Djokovič.
Medzi jeho sto titulmi nájdeme 24 grandslamových turnajov, 7 Turnajov majstrov, 40 „tisícoviek“, 15 „päťstoviek“, 13 turnajov ATP 250 a aj olympijské zlato.
„Sto titulov je obrovské číslo. Je neuveriteľné, čo si dokázal,“ uznal aj sklamaný finalista Hurkacz.
Ešte 25. grandslam?
So svojím stým titulom sa Djokovič zaradil medzi tenisových velikánov – do klubu hráčov, ktorí pokorili túto métu, patria len Roger Federer (103) a Jimmy Connors (109).
Otázne je, či má ambíciu dostať sa v tejto štatistike na úplný vrchol. Na Federera stráca už len tri tituly – a symbolicky sa mu priblížil výhrou práve v krajine, odkiaľ Federer pochádza.
Čerstvo 38-ročný Djokovič, pre ktorého je titul zo Ženevy doslova narodeninovým darčekom, má pred sebou ešte jeden cieľ – 25. grandslamový titul.
Ak by ho získal, odpúta sa od Margaret Courtovej a osamostatní sa na historickom čele hráčov s najväčším počtom titulov vo dvojhre na grandslamových turnajoch.
„Vyhrať turnaj veľkej štvorky bude ťažšia výzva, náročnejšia úloha, ale verím, že to dokážem. Keby som neveril, že sa môžem postaviť najlepším na svete, už by som nehral,“ dodal Djokovič. Po Ženeve sú jeho chuť a sebavedomie ešte väčšie.
Autor píše pre portál tbtennis.cz
