KOŠICE. Malému derby košických mestských častí neprialo počasie, a tak museli hráči oboch tímov bojovať s vlastnou nervozitou vyplývajúcou z postavenia v tabuľke a postupových ambícií (prvá Košická Nová Ves a tretie Ťahanovce), ale aj s drobným no vytrvalým dažďom.
Z oboch strán sa hral opatrný futbal, avšak s dobrým pohybom, no viac-menej iba medzi šestnástkami.
O prvý vzruch sa postaral až v 17. minúte Šurín, ktorý spoza veľkého vápna prudko vystrelil, ale Jurík jeho nebezpečný pokus po mokrej tráve skrotil.
Postupne sa domáci v poli stále viac presadzovali, kým hostia sa viac spoliehali na brejkové výpady.
Z tlaku však Novovešťania vyťažili iba jediné ohrozenie Jurikovej brány, keď Dura v 37. min. prudko pálil spoza šestnástky, no ani on gólmana Ťahanoviec neprekonal.
Jurko: Fantastický pocit z triumfu
Ani po prestávke sa obraz hry príliš nemenil. Loptu viac kontrolovali domáci, hrali s vypätím všetkých síl, ale skúsenejší hostia umnou hrou držali súpera na dištanc.
Tým nezostávalo nič iné, len to skúšať z diaľky ako v 65. min. Bandúr, ktorý z dobrých 30 m iba tesne minul bránu.
Následne z protiútoku si vynútil štandardku Jurko, po ktorej Serbin vyprášil Babinčákovi rukavice a z následného centra sa ku zakončeniu dostal znovu Jurko a ten hlavou otvoril skóre.
K vyrovnaniu mal blízko v 83. min. Bandúr, no tesne minul loptu, ktorá prešla pozdĺž celej brány.
Márny bol aj záverečný tlak domácich, a tak sa z víťazstva tešili hostia.
Strelec víťazného gólu Roman Jurko: „Pre ten fantastický pocit z triumfu stále futbal hrám. Stojí zato prežívať víťaznú eufóriu i na tejto úrovni. Vedeli sme, že nemôžeme proti mladému a dobre trénovanému súperovi hrať otvorenú hru. Zamerali sme sa na trpezlivé bránenie ďalej od vlastnej šestnástky a skúšali protiútok. Jeden vyšiel a videli ste, tešili sa všetci. Bol to náročný duel so šťastným koncom pre nás.”
Kapitánovi domácich Filipovi Mikitovi príliš do reči nebolo.
„Veľmi sme chceli a pripravovali sme sa celý týždeň naozaj poctivo. Opäť sme doplatili na slabú streleckú produktivitu, i keď nás tréner nabádal k častejšiemu zakončovaniu, ktoré nás mohlo na mokrom teréne priviesť k úspechu. Žiaľ, zrejme pocit veľkej zodpovednosti nám zväzoval nohy. Škoda, lebo sme dobrá partia, len nám asi chýbajú skúsenosti. Vydali sme však zo seba všetko a sme radi, že nám diváci na záver napriek prehre potleskom poďakovali.”