Oznámil to na tlačovej konferencii v pittsburghskej Mellon Aréne. Príčinou boli zdravotné problémy. Napokon tie sprevádzali celú kariéru 'Super Maria' či 'Le Magnifique', ako prezývali túto hráčsku veličinu jeho fanúšikovia. Za Penguins nenastúpil od 16. decembra pre problémy s nepravidelným srdcovým rytmom. Už predtím bol krátko hospitalizovaný, pričom lekári diagnostikovali fibriláciu, z ktorej pramenil občasný rýchly tlkot srdca. „Je to vždy ťažké rozhodnutie pre každého športovca. Zdravie je spolu s rodinou najdôležitejšia vec," povedala slávna šestediatšestka. Mario sa tak bude môcť viac venovať manželke Nathalie Asselin a štyrom deťom - dcéry Lauren, Stephanie, Alexa, syn Austin.
„Obaja sme vedeli, že to prichádza. Bol skvelý, veľa ma naučil. Sústredil sa len na to, aby mi pomohol. Som mu za to vďačný," povedal Sidney Crosby, obrovsky talent, ktorý má prebrať žezlo po Mariovi. Nie je to jediný supertalent, ktorý vyrástol pri Mariovi. Prvým bol bezpochyby Čech Jaromír Jágr, ktorý má byť tiež za čo vďačný. "Naozaj si nemyslím, že niekedy v NHL ešte nastúpi niekto, kto by bol tak urastený a pritom mal skvelú techniku," uviedol pre New York Post český útočník, ktorý pod Lemieuxovým dohľadom v NHL začínal a strávil s ním v Pittsburghu sedem rokov. Ich čísla 66 a 68 sa stali symbolom hokejového umenia. "Nemôžem povedať, či bol Mario najlepší, pretože som Wayna nevidel v jeho najvydarenejších rokoch. Ale Mario bol určite najlepší hráč, s ktorým som v živote hral. Ľutujem, že Mariovi chýbala v kariére jediná vec. Bol chytrý, rýchl, silný, ale nepialo mu zdravie," poznamenal Jágr.
Mario bol predurčený do skupiny medzi najlepších. Slovné spojenie „le mieux" znamená vo francúzštine „najlepší"... V inej dobe by ním naozaj bol. Mal však smolu, že v tom čase kraľoval jasne Wayne Gretzky. Dlhé roky žil v jeho tieni. Napokon však ukázal, že je naozaj najlepší. Množstvo individuálnych ocenení i trofejí hovoria jasnou rečou. Medzi nimi však určite budete márne hľadať tú najcennejšiu trofej, ktorú Mario nosí v srdci za najväčšie víťazstvo vo svojom živote - zdolanie rakoviny lymfatických uzlín v roku 1993.
Lemieux sa narodil 5. októbra 1965 vo Villa Emard, robotníckej štvrti na predmestí Montrealu. Jeho otec Jean-Guy pracoval ako stavebný robotník, mama Pierette bola v domácnosti. Rovnako ako jeho starší bratia Richard a Alain chodil do frankofónnej školy a francúzštinu prijal za svoj rodný jazyk. Na angličtinu si postupne zvykal až pri angažmán v Pittsburghu. Na korčule sa po prvý raz postavil v troch rokoch a na probizórnom klzisku za domom si mohol skúšať prvé krôčky. Ubehlo pár rokov a už exceloval v juniorských tímoch,pričom sa naňho chodili pozerať tisícky divákov. V troch sezónach Quebeckej juniorskej ligy nastrieľal 247 gólov a nazbieral 562 bodov. Svoje pôsobenie v nižších súťažiach zakončil efektným dvojitým hetrikom a prekonal tak historický rekord svojho idolu Guya Leffleura.
Nebolo preto prekvapením, že si Penguins vybrali v 1. kole draftu práve Lemieuxa. A nebolo to bez problémov. Krachujúci klub klub mu totiž ponúkol len 760 000 dolárov na tri roky... Mario chcel okrúhly milión. Keď v deň draftu zaznelo jeho meno, odmietol sa postaviť pred logo tučniakov a zožal ďalšiu porciu tvrdej kritiky od novinárov. Prvú porciu dostalpo tom, čo odmietol reprezentovať Kanadu na juniorskom turnaji vo Švédsku, lebo si chcel oddýchnuť po náročnej sezóne. Tak či tak, Mario vyšiel víťazne, lebo na svete bola zmluva, že svoje peniaze dostane, ak strelí určitý počet gólov.
A tie strieľal ako na bežiacom páse. Prvý hneď pri svojom prvom striedaní do siete Bostonu! Prvú sezónu 1984/85 zakončil senzačne so 43 gólmi a 100 bodmi. A v oných časoch mali ešte brankári väčšiu výstroj a hralo sa oveľa tvrdšie s mnohými faulami, ktoré ostali nepotrestané. Nie, ako teraz, keď útočníci majú viac voľnosti a padá i viac gólov. Každopádne tučniaci získali jedného z najslávnejších hráčov hráčov histórie, ktorý si však nepotykal so zdravím. Kvôli nemu prakticky Mario neodohral žiadnu sezónu bez prestávky.
Postupne však začal zbierať trofeje, až prišiel veľký míľnik v jeho kariére - sezóna 1990/91. Napriek tomu, že vynechal prvý 50 zápasov, jeho spoluhráči v pohode priviedli tým do play off a tam už odpočinutý „LeMagnifique" žiaril. Nazbieral 44 bodov a ako čerstvý kapitán zdvihol nad hlavy vysnívaný Stanley Cup. O rok si to zopakoval!
Bol na výslní, no opäť padol. Tentoraz až na samé dno. Príčina - zdravie. Začiatkom januára 1993 Lemieux oznamuje, že trpí tzv. Hodgkinovým syndrómom. Rakovinový nádor našťastie po niekoľkomesačnom ožarovaní ustúpil a obávaný center stihol aspoň 20 posledných zápasov v sezóne. Zdravotné problémy však neprestávajú, napriek tomu zaznamenal 500., 600. gól a získal ďalšie ceny. Svoj nakoniec dočasný odchod ze scény v roku 1997 pojal Mario čiastočne ako protest proti stále tvrdšiemu štýlu hry. Hlavnou príčinou však boli pretrvávajúce bolesti chrbta a tiež túžba venovať sa po rokoch hokejových bojov viac rodine. V roku 1993 sa oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Nathaliou-Asselin.
V septembri 1999 je opäť v centre diania NHL. Tučniaci nedokázali zabrániť poklesu diváckej priazni a dostali sa na pokraj bankrotu. Tesne pred otvorením tréningového kempu však bývalý hráč Lemieux dal dohromady potrebných 26 miliónov dolárov, prehovoril podnikateľov v meste a spolu prevzali klub do svojho vlastníctva. V decembri 2000 vo veku 35 rokov Mario znova obúva korčule a je na scéne NHL.Stal sa prvou športovou hviezdou v profesionálnom športe,
ktorá kúpila klub, v ktorom hrala. Prekonal bolesť a išiel sa biť do ťažkch zápasov predovšetkým kvôli jedinému synovi Austinovi. Nie finančná kríza klubu, ale jeho syn bol najväčším motívom jeho návratu. Navždy zostane v pamäti obraz 'Super Maria', ako so slzami v očiach vysvetľoval, ako veľmi si praje, aby ho jeho potomok videl hrať. „Každé ráno vstáva s hokejkou v ruke. Som presvedčený, že veľmi rád by videl svojho otca na ľade," zdôveril sa Mario americkým novinárom. Návrat sa vydaril, hoci zdravotné patálie neprestávali...
Podľa zámorských médií Lemieuxovým odchodom končí jedna krásna éra hokeja. "On a Gretzky mali vlastnú ligu," trefne podotkol kapitán Toronta Mats Sundin. Smutno je i odvekému rivalovi Maria Waynovi Gretzkému: "Strašne veľa toho urobil pre hokej. A k tomu ešte je to výborný človek." O tom najlepšie svedčí fakt, že Mario značnú časť dobročinných darov venuje na vývoj liekov proti rakovine.
Na rozdiel od dlhoročného spoluhráča Jaromíra Jágra sa Lemieux nikdy nestal idolom dievčat a žien. A pritom nepôsobil odstrašujúcim dojmom. Bol synonymom pokoja a sústredenia. Množstvo novinárov, odborníkov i fanúšikov si neutále kladie otázku, akoby sa asi vyvíjala kariéra Maria, nebyť jeho zdravotného stavu? Aké štatistiké čísla by dosiahol? Gretzkého by určite viac ponaháňal. Žiaľ, ani v jednej zo sedemnástich sezón neodohral viac než 67 zápasov v jednom ročníku... V aktuálnej sezóne v 26 stretnutiach zaznamenal 22 bodov za 7 gólov a 15 asistencií.
