ČILIZSKÁ RADVAŇ. „Ja nie som nejaký výnimočný hráč, len amatér-nadšenec, ktorý miluje futbal. Prosím, to tam napíšte,“ zdôrazňoval viackrát počas rozhovoru 51-ročný Štefan Godó, ktorý nedávno oficiálne ukončil svoju kariéru v Čilizskej Radvani.
Dobrodružstvo v Istanbule
Pochádza zo Štúrova, tam aj s futbalom začínal. Keď hral za tamojších dorastencov, naskytla sa im príležitosť ísť na medzinárodný mládežnícky turnaj do Istanbulu. „Bolo to ešte za predchádzajúceho režimu, ani nechápem, ako nás pustili,“ spomínal na veľký zážitok.
Do tureckej metropoly cestovali autobusom, bola to dlhá a dobrodružná cesta s jedným šoférom.
Na turnaji hral aj výber Istanbulu. „Pozbierali ich z troch veľkoklubov. Už vtedy to boli virtuózi s loptou. Boli sme jediní, čo sme im dokázali dať gól, na celom turnaji inkasovali len raz. Všetkým nastrieľali osem-desať gólov, my sme prehrali iba 1:4 a ten náš gól sme oslavovali tak, ako keby sme vyhrali majstrovstvá sveta,“ vravel s úsmevom.
Za domácich vtedy nastúpil aj istý Hakan Sükür. Hral na ľavom krídle, presne proti Godóovi, ktorý bol pravý obranca. „Zo štyroch gólov dal len dva, takže som bol so svojim výkonom spokojný,“ smial sa.
Gól Štúrovčanov strelil Zsolt Kianek, ktorý sa neskôr presadil aj v najvyššej súťaži, hral za Dunajskú Stredu i za Prešov.
Účastníkov turnaja zobrali aj na derby Galatasaray – Fenerbahce. „Vtedy som prvý raz videl ozajstných futbalových fanatikov. Ultras našich klubov sú v porovnaní s nimi piškóty. Štadión bol beznádejne vypredaný, ale ľudia sa vyšplhali do výšky štyroch-piatich poschodí po bleskozvodoch, aby sa nejako dostali na tribúny. Bolo to šialené,“ opísal nezabudnuteľný zážitok Godó, ktorého kamaráti oslovujú Pista.
Nepríjemné zranenia
Keď už mal prejsť z dorastu do áčka, jeho kariéru zabrzdilo škaredé zranenie achilovky.
Musel vynechať niekoľko mesiacov a prednosť dostalo štúdium. Aj počas neho si často zahral s priateľmi, na halových turnajoch či v univerzitnej lige.
„Získal som doktorát, oženil som sa, presťahovali sme sa do Tomášova. Potom som tri roky som pracoval v Nemecku ako vedec. Aj tam som chodil hrať futbal so študentmi či s kolegami. Keď sme sa vrátili na Slovensko, zapojil som sa do letnej prípravy s Tomášovom, ktorý hral vtedy tretiu ligu,“ pokračoval vo svojom príbehu veľký srdciar.
Ešte pred začiatkom sezóny sa však znova zranil. V poslednom prípravnom stretnutí ho nešťastne skosil vlastný spoluhráč. Utrpel ťažký výron členka a za Tomášov už nenastúpil.
„Prišli iné povinnosti, práca, rodina. Zo zábavy som chodieval hrať s kolegami na firemné turnaje, sledoval som, ako si počínajú bývalí spoluhráči, kamaráti zo Štúrova, ale ďalší impulz do mojej futbalovej kariéry prinieslo až ďalšie sťahovanie,“ vysvetľoval.
Chcel nabudiť mladých
S rodinou sa usadili v Bake, obci s tisíc obyvateľmi v okrese Dunajská Streda. „Zistil som, že na Žitnom ostrove ľudia milujú futbal. Zápas je tu stále veľká udalosť, futbal je súčasťou tunajšej kultúry,“ podčiarkol.
Začal hrať za starých pánov Baky. Raz sa ho jeden známy spýtal, či by nešiel pomôcť Čilizskej Radvani, ktorá v tom čase hrala v najnižšej okresnej triede a trpela nedostatkom hráčov.
Štefan Godó mal vtedy 44 rokov. K súťažnému futbalu sa vrátil po takmer dvadsaťročnej prestávke. Chcel najmä nabudiť mladých, aby videli, že aj v takom veku sa dá šprintovať i kľučkovať.
Na jeseň mužstvo nezískalo veľa bodov, boli aj prípady, keď nastúpili oslabení o jedného hráča, problém bol aj s brankárskym postom. Postupne sa však vytvoril dobrý kolektív a na jar už podávala Čilizská Radvaň oveľa lepšie výkony.
V nasledujúcej sezóne 2015/2016 dokonca vyhrali svoju súťaž a postúpili do siedmej ligy. „Bola to taká pravá dedinská fiesta, oslavovali sme do rána,“ uviedol Godó.
Rozlúčil sa gólom
V Čilizskej Radvani napokon strávil sedem rokov. Hrával v obrane i v strede poľa.
„V poslednej dobe som sa už veľmi nezmestil do zostavy, lebo našťastie už je nás dosť, na lavičke sedí šesť-sedem ľudí. Takže som sa rozhodol skončiť, no naďalej budem hrať za starých pánov. Veď futbal milujem,“ zdôraznil.
Oficiálne sa s ním rozlúčili pred zápasom s Veľkými Dvorníkmi. V tom stretnutí nastúpil "Pista" Godó v 62. minúte. Čilizská Radvaň zvíťazila 11:0 a posledný gól dal hlavou práve on. „Lopta smerovala na nášho stredného útočníka, ale ten už dal štyri góly, tak som naňho zakričal, aby mi loptu pustil. Trafil som to dobre. Bola to štýlová bodka za mojou kariérou, taká čerešnička na torte,“ uzavrel amatér-nadšenec.














