DAVID ZEMAN, predseda Občianskeho združenia Telocvikári.sk je vyštudovaný telocvikár a tréner atletiky.
Z vlastnej skúsenosti pozná školské prostredie i podmienky na telesnú a športovú výchovu. V súčasnosti tvorbou videoobsahu popularizuje hravé formy pohybových aktivít na školách.
Považujete za reálne tri hodiny telesnej a športovej výchovy na základných školách?
Zvládnuť sa to dá, záleží od vedenia škôl, ako sa k tomu postavia, čo považujú za priority. Dnes si viaceré predmety pýtajú viac času, telesná a športová výchova je však jediný, ktorý sa zameriava na pohyb a zdravie detí. Pri iných sedia, čo zdraviu neprospieva.
Telocvik má v názve výchova, mal by vychovávať k zdravému životnému štýlu. Tri hodiny týždenne považujem za krok správnym smerom, ale nie je to konečné riešenie.
A to je aké?
Zmyslom školy je pripraviť žiakov a študentov na život tak, aby boli v dospelosti úspešní a šťastní. Predpokladom je, aby v dospelosti zostali zdraví. Ak začnú mať v dôsledku nedostatku pohybu problémy, zúžia sa im príležitosti na uplatnenie. Aj preto je dôležité, aby mali deti dostatok pohybu už na pôde školy. Každý deň.
Na toto dostávam argument, že to je vec rodičov. Ja si myslím, že zdravie a budúcnosť našich detí by mal byť v záujme celej spoločnosti a nie len rodiča.
Osnovy je dobré prispôsobiť súčasnosti a zároveň myslieť aj na budúcnosť. Poznám školu, kde žiaci majú cez prestávku zakázané vyjsť z triedy, nesmú behať a nesmú sa správať ako deti. Bolo mi "vysvetlené" že majú sedieť v laviciach a pripravovať sa na ďalšiu hodinu. Takýto prístup škôl zdraviu detí škodí.
Čo považujete za najdôležitejšie pri skvalitňovaní výučby telocviku – materiálne podmienky, osobnosť pedagógov, prípadne niečo iné?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Telocvikár je jediný človek na škole, ktorý sa venuje zdraviu našich detí. Určite by mal dostať plnú podporu od svojho vedenia.
Ak škola nemá telocvičňu, ale má zapáleného telocvikára a ten má podporu vedenia, dá sa cvičiť vonku a v zime aj na chodbách, prípadne v iných priestoroch. Neraz počúvame, že by sme si mali vziať príklad zo školstva vo Fínsku. Mám tam kamarátku, deti v každom počasí cvičia, prípadne sa hrajú vonku. Mentalita našich rodičov ale aj niektorých pedagógov si to nevie predstaviť.
Poviem príklad. Jedna mamička mi napísala otázku, kde sa môže sťažovať na telocvikárku svojej dcéry. Dôvod? Telocvikárka vzala žiakov na ihrisko v septembri, keď vonku fúkalo. Ak riaditeľ školy dá za pravdu precitlivelému rodičovi, sotva tým motivuje telocvikára.
Podľa prieskumu, ktorý som si urobil, 24 percent riaditeľov škôl boli telocvikári, čo je solídne číslo. Na týchto školách je predpoklad, že aj vedenie bude chápať, prečo je pohyb dôležitý.
Prečo ste odišli zo školstva?
Hneď po škole som šiel učiť. Ale ako mnoho telocvikárov, sedel som na dvoch stoličkách. Pred vyučovaním komerčné tréningy a rovnako aj po škole. Keď zanikli športové triedy na škole kde som učil, rozhodol som sa novú školu už nehľadať a venovať sa podnikaniu. A od roku 2016 vediem občianske združenie, ktoré pomáha telocvikárom. Cez inšpiratívne videá ich motivujem, aby ich hodiny boli zaujímavé a deti pohyb bavil.
Za najcennejších považujem telocvikárov, ktorí sa neboja predstúpiť pred kameru a zdieľať svoje skúsenosti v telocvikárskej komunite. V uzavretej FB skupine je nás približne 2200, väčšinou telocvikári, ale tretinu tvoria učiteľky na 1.stupni základných škôl.
Pani učiteľky na 1. stupni nie su vyštudované telocvikárky, ale mnohé si chcú doplniť vzdelanie a deťom dopriať pohyb. Podobný cieľ má napríklad projekt Tréneri v škole, ktorý učiteľkám z 1. stupňa ponúka tandemovú výuku s trénerom.
Osvedčuje sa?
Určite áno. Za najväčší benefit považujem práve tandemovú výuku s trénerom. Zažil som pani učiteľku, ktorá si na hodinu telesnej výchovy nosila písomky a deťom len hodila loptu.
Ak je tam tréner, vzájomne sa kontrolujú. Ani jedna strana si nedovolí hodinu takpovediac odfláknuť. Tréner sa musí predviesť a pani učiteľke ukázať niečo nové, ako sa to dá. Zároveň je šanca, že to aktivuje aj pani učiteľku.