Totálne porazení Rusi. Eufóriu z víťazstva zvečnila fotka brankára Hašeka s trénerom

Niektoré momenty z detstva vám utkvejú v pamäti nadlho, možno naveky. Na skrini bolo položené malé tranzistorové rádio, z ktorého sa do celej spálne šírili hlasy rozrušených komentátorov. Hoci bolo neskoro a ráno bolo treba vstávať do školy, nedalo sa ísť spať.

Pred štyridsiatimi rokmi nastúpili československí hokejisti proti Sovietom v Karlstade na posledný zápas Švédskeho pohára.

Turnaj na severe Európy sa hral v termíne majstrovstiev sveta, keďže v olympijských rokoch sa vtedy hokejové šampionáty nehrali.

Zápas v Karlstade nevysielala televízia, ale fanúšikovia, ktorí si naladili rozhlasový prenos, nevychádzali z údivu. 

Sovieti, ktorí predtým nadelili Fínom osem gólov a domácim Švédom dokonca desať, dostali od československého tímu sedmičku a prehrali 2:7.

Mužstvo trénerov Luďka Bukača a Stanislava Neveselého získalo trofej. Vyšším rozdielom vyhralo Československo nad zbornou len v roku 1975 v zápase o Cenu Izvestijí v Prahe (9:3).

New York Times: Totálne porazení Rusi 

„Ej to bol világoš. Jasné, že si na to pamätám. Celú sezóne sme hrali veľmi dobre, aj v Sarajeve na olympiáde, no tam sme v rozhodujúcom zápase na Sovietov nestačili a prehrali 0:2. To ma mrzí dodnes,“ vraví Dárius Rusnák, center elitného československého útoku s Igorom Libom a Vincentom Lukáčom na krídlach. 

Sovietski hokejisti v 80. rokoch dlho dominovali. Mužstvo vedené trénerom Viktorom Tichonovom dostalo prezývku Červená mašina.

Na veľkých turnajoch utrpela zborná v tej ére len dve prehry. Na zimnej olympiáde 1980 v Lake Placid podľahli Sovieti senzačne 3:4 domácemu výberu, za ktorých nastúpili prevažne mladí hokejisti z amerických univerzít.

O rok neskôr, na druhom ročníku Kanadského pohára, prehrali s Kanaďanmi v základnej skupine 3:7, ale vo finále im všetko vrátili aj s úrokmi (8:1) a odniesli si domov trofej. 

Suverénne si počínali na nasledujúcich majstrovstvách sveta (1982, 1983) a na olympiáde v Sarajeve zvalcovali konkurenciu s bilanciou 8 zápasov, 8 víťazstiev a skóre 58:6.

Do Švédska priviedol Tichonov pätnásť zlatých medailistov z olympiády vrátane hviezdnej päťky Fetisov, Kasatonov, Krutov, Larionov a Makarov. 

Československo zdolalo Sovietsky zväz na Cene Izvestijí v decembri 1980 a odvtedy ťahalo šnúru 21 zápasov bez víťazstva nad týmto súperom. Až do 12. apríla 1984. 

Úvod vyšiel tímu ČSSR výborne. Už po 66 sekundách prekonal z brejku Treťjaka Ružička. Sovieti potom nevyužili 70 sekundovú presilovku o dvoch hráčov - najmä vďaka brankárovi Dominikovi Hašekovi.

Neskôr síce Koževnikov vyrovnal, ale ešte do konca tretiny obranca Uvíra v presilovke prestrelil Treťjaka. V druhom dejstve skórovali iba Vicent Lukáč a Igor Liba.

V tretej tretine trénerský mág Tichonov zmenil zloženie útokov, ale nepomohlo to. Koževnikov druhým gólom v zápase iba zníži, výprask dokonali gólmi Pašek, Lála a Suchánek.

Výsledok si všimli aj noviny New York Times pod titulkom Totálne porazení Rusi. „Sovietsky tím utrpel najťažšiu prehru za dva a pol roka.

Tréner Viktor Tichonov nasadil aj zrejme najlepší útok na svete Krutov-Larionov-Makarov, ale brankár Československa Dominik Hašek predviedol niekoľko famóznych zákrokov,“ napísali americké noviny.

Maturant Hašek: Mali sme obrovskú radosť

Veľkou oporou víťazov bol brankár Dominik Hašek. Napriek tomu, že začiatkom roka oslávil iba devätnásť, už mal toho za sebou dosť.

V šestnástich absolvoval v drese Tesly Pardubice premiéru v najvyššej súťaži, v osemnástich sa stal najmladším brankárom v histórii československej reprezentácie a na majstrovstvách sveta 1983, kde odchytal dva zápasy, získal striebro.

Objavil sa aj v príprave na olympijský turnaj v Sarajeve, no tam napokon cestoval s Jaromírom Šindelom Jiří Králik, ktorý sa zotavil zo zranenia.

„Bol to prvý zápas, v ktorom som porazil Rusákov. Na druhej strane bol v bránke Treťjak a bola to jeho rozlúčka.

Hralo sa dosť otvorene, trošku hurá hokej a ja som mal najmä v prvej tretine neskutočnú fazónu. Pamätám si ako mi trafil Fetisov z troch metrov príklepom do lapačky," vysypala do telefónu bez váhania dnes 59-ročná legenda svetového hokeja. 

„Rusi ten zápas trochu podcenili, naopak, my sme ho brali veľmi prestížne. Víťazstvo sme si užili a myslím, že aj švédski diváci, ktorí nám fandili. Predsa len, bola to prvá prehra sovietskej hokejovej mašiny po troch rokoch. Niečo to znamenalo,“ dodal Hašek, ktorý vytiahol ešte jednu úsmevnú spomienku. 

„V kabíne sme mali obrovskú radosť a nejaký švédsky fotoreportér naliehal na trénera Luďka Bukača, aby mi podal ruku. Bukačovi sa do toho veľmi nechcelo, od hráčov si držal odstup a toto už bolo pre neho asi cez čiaru. Ale keď ho ten reportér požiadal tretí raz, súhlasil. Tak vznikla fotografia, ako mi v kabíne tréner podáva ruku.“

Hašeka čakali v tom roku ešte maturity na pardubickom gymnáziu. „Písomné skúšky som robil so spolužiakmi, ale ústnu maturitu až na jeseň,“ dodal.

Treťjakova trpká rozlúčka

Vedúci československej výpravy bol Rastislav Jančuška. Niekdajší úspešný tréner Slovana Bratislava a neskôr hokejový funkcionár hodnotil zápas v športovom týždenníku Štart takto:

„Už pred zápasom si mužstvo verilo, že by sme tentoraz mohli súpera poraziť. To som dávno v reprezentácii nezažil.

Nevyplývalo to z poznania slabosti protivníka, ale z dôvery vo vlastné sily. O mnohom rozhodol vynikajúci výkon brankára Hašeka. Veľkým kladom nášho vystúpenia bola strelecká pohotovosť, variabilnosť útokov a schopnosť premieňať šance a presilovky.“

Zápas bol trpkou rozlúčkou pre sovietskeho brankára Vladislava Treťjaka, ktorý končil kariéru ako trojnásobný olympijský víťaz a desaťnásobný majster sveta.