MS v hokeji 2026: Prví boli Šťastní, vo Švajčiarsku hrajú Pospíšilovci

Už v detstve snívali o tom, že si raz spolu zahrajú na veľkom turnaji a dosiahnu na ňom úspech.

Po deviatich rokoch si slovenskí dres na majstrovstvách sveta v hokeji oblečú súrodenci. Vo Švajčiarsku vykorčuľujú na ľad v jednom útoku Kristián a Martin Pospíšilovci.

Budú štvrtá bratská dvojica, ktorá si zahrá za Slovensko na svetovom šampionáte.

Výnimočná trojica

Ešte skôr, než sa Pospíšilovci, Hudáčkovci alebo Hossovci narodili, alebo Pucherovci naučili korčuľovať, v reprezentácii si spolu zahrala výnimočná trojica z Bratislavy.

Z bratov Šťastných prenikol do československého mužstva najskôr najstarší Marián. V roku 1975 bol súčasťou tímu, ktorý na majstrovstvách sveta v Západnom Nemecku získal striebro. O rok neskôr už mal pri sebe v reprezentácii aj Petra.

Na MS v Katoviciach prežil vtedy 19-ročný mladík skvelý debut, turnaj ukončil s bilanciou 8 gólov a 4 asistencie, čo ho zaradilo v tabuľke produktivity do Top 10. Československo získalo titul majstra sveta.

O niekoľko mesiacov neskôr si Marián s Petrom zahrali spolu aj na prvom ročníku Kanadského pohára.

Šťastní sa stali stabilnými oporami reprezentácie a členmi výnimočnej generácie československých hokejistov. V roku 1977 oslavovali ďalší titul majstrov sveta vo Viedni a v Prahe 1978 bolo Československo blízko zlatému hetriku.

V poslednom zápase proti Sovietom si mohlo dovoliť aj prehrať, ale nie viac ako o gól. Po výsledku 1:3 však získala zlato červená hokejová mašina a započala svoju dominantnú éru.

Na MS 1979 už korčuľovali v dresoch ČSSR traja Šťastní. K Mariánovi a Petrovi pribudol aj najmladší Anton. Československo získalo striebro, ale hráči museli stráviť krutú porážku 1:11 od Sovietov.

Bratské trio nastúpilo spolu aj zimných olympijských hrách 1980 v Lake Placid, ale bol to ich posledný veľký turnaj, ktorý odohrali za Československo.

V auguste 1980 Peter s Antonom za dramatických okolností ušli z rakúskeho Innsbrucku, kde hrali za Slovan na Európskom pohári majstrov, do Kanady. Marián ich nasledoval o rok neskôr.

Peter a Antonom si ešte spolu zahrali po páde komunistického režimu a vzniku samostatného Slovenska na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde 1993.

Kým Bratislava mala bratov Šťastných, na východe strieľali góly v 70. a 80. rokoch Lukáčovci. Bratia Imrich, Vincent a Jozef boli obávaní útočníci košických VSŽ.

V reprezentácii sa však nestretli. Najúspešnejší z nich Vincent získal dva tituly majstra sveta (1977, 1985), Jozef nastúpil v reprezentačnom drese proti severoamerickým profesionálom z klubov WHA.

Súrodenci na ľade, otec na striedačke

Prví bratia na majstrovstvách sveta v drese Slovenska boli prešovskí odchovanci René a Peter Pucherovci. René hral už na olympijskom turnaji v Lillehammeri, kde bol kapitán Peter Šťastný, aj v premiére Slovenska v elitnej kategórii MS v roku 1996 vo Viedni.

Peter si odkrútil premiéru na MS v roku 1997 vo Fínsku. V jednom reprezentačnom tíme sa zišli obaja na MS 1998 vo Švajčiarsku, kde nastupovali spolu v útoku.

Zopakovali si to aj o rok neskôr na šampionáte v Nórsku. Mladší Peter to ťahal v reprezentácii aj naďalej a bol pri prvých medailových úspechoch Slovenska - striebre na MS 2000 v Petrohrade, aj titule na MS 2002 vo Švédsku.

Marián a Marcel Hossovci boli súčasťou slovenskej reprezentácie na dvoch majstrovstvách sveta a troch zimných olympijských hrách. Na MS 2005 vo Viedni a o rok neskôr v Rige bol na striedačke ako hlavný tréner ich otec František.

Najbližšie k spoločnej medaile mali bratia na ZOH 2010 vo Vancouvri, kde ešte po dvoch tretinách súboja o bronz viedlo Slovensko nad Fínskom 3:1, no napokon prehralo 3:5.

Marcel sa predsa len dočkal na MS 2012, hoci ich pre zlomeninu ruky nedohral, Slováci brali z Fínska striebro.

Nateraz poslednými bratmi v zostave Slovenska na MS v hokeji boli Libor a Július Hudáčkovci.

Prvýkrát sa stretli na svetovom šampionáte v roku 2012, na ktorom Slovensko oslavovalo zisk strieborných medailí. Obaja boli v tíme trénera Vladimíra Vůjteka nováčikovia. Libor v desiatich zápasoch nazbieral päť bodov (2+3), brankár Július ale neochytal na turnaji ani jeden duel.

Hudáčkovci sa stretli na pôde majstrovstiev sveta dokopy päťkrát. Po turnaji vo Fínsku 2012, ktorý zostáva ich najväčším spoločným úspechom, si účasti zopakovali aj v rokoch 2013, 2015, 2016 a 2017.

Hokejová rodina

Pospíšilovci sú hokejová rodina. Ľad učaroval najskôr Michalovi a Kristiánovi, ktorí inšpirovali aj Martina.

Najstarší Michal pri hokeji nevydržal, no k Martinovi a Kristiáovi sa môže čoskoro pridať ďalší z bratov, 16-ročný Timur, ktorý už hráva za zvolenský dorast.

„Pôvodne sa Kiko a Miško venovali zjazdovému lyžovaniu, išlo im to veľmi dobre. Hlavne Kiko bol veľký talent, trocha ma aj mrzí, že nevytrval, keďže som kedysi pretekársky lyžoval. Veľmi sa však chceli dať na hokej,“ vysvetľoval pred rokmi pre Denník Šport otec hokejistov Jozef Pospíšil.

Kristián a Martin si už zahrali spolu v reprezentácii v olympijskej kvalifikácii v Bratislave v lete 2025, ale do Milána sa dostal iba Martin.

V histórii slovenského hokeja existujú aj prípady bratských dvojíc, ktoré síce spolu za reprezentáciu hrali, ale nie na majstrovstvách sveta.

Rastislav (útočník) a Richard (obranca) Pavlikovský si spolu zahrali v tíme na ZOH 2002 v Salt Lake City, ale na MS im to nevyšlo.

Na veľkých turnajoch sa minuli aj starší Róbert a mladší Ronald Petrovický.

Raritou sú aj bratia Rudolf, Richard a Róbert Hunovci z Liptova, ktorí si obliekli reprezentačný dres na prípravnom turnaji vo Švajčiarsku v decembri 2010.

Pozrite si kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.