Slovanista Vondrka: Takú atmosféru som ešte nezažil

Český útočník má z deviatich zápasov deväť bodov. S piatimi gólmi je aj najlepším strelcom nováčika v lige.

Slovan bol po stredajšej výhre nad Chanty-Mansijskom 4:3 na treťom mieste Západnej konferencie KHL. Čakali ste, že budete tak vysoko?

„Pre ruské tímy je to možno prekvapenie, ale videl som, že sa tu skladá dobré mužstvo. V tabuľke nás posunula nahor séria piatich víťazstiev, výrazne nám pomáha domáce prostredie. Takú skvelú atmosféru som ešte nezažil. No stále sme len na začiatku základnej časti súťaže a do konca je ďaleko.“

V posledných dvoch zápasoch s Astanou a Chanty-Mansijskom ste skórovali v oslabení, čo je dosť nezvyčajné. Máte na tieto herné momenty recept?

„Nemám, treba zareagovať na momentálnu situáciu. Ak naši súperi hrajú presilovku trochu ľahkovážne a všetci hráči sa presunú na jednu stranu, po získaní puku môžeme vyraziť do brejku. Tak mi v zápase s Astanou v prečíslení dvoch na jedného posunul ideálnu prihrávku Bližňák a v nasledujúcom stretnutí Ölvecký.“

Proti Chanty-Mansijsku ste so Šatanom v samom závere zvládli aj samostatný nájazd. Mnohí hráči vravia, že nájazdy sú vabank. Je to len o šťastí?

„No, šťastie treba mať, ale hráč musí vedieť vystreliť. Pred nájazdom na Biriukova som dopredu vedel, že urobím blafák. Na striedačke som sa o tom bavil s naším trénerom brankárov Paľom Rybárom a utvrdil ma, že by to mohlo vyjsť. Všimli sme si, že ruský brankár pri nájazde trochu vyjde von. Najprv som naznačil strelu medzi nohy, potom som si ho natiahol do bekhendu a keď som si stiahol puk na druhú stranu, už som zakončoval do prázdnej bránky.“

Kto zo slovanistov býva v nájazdoch najúspešnejší?

„Miro Šatan. Je to klasika. Pozerá sa na brankára, čo urobí, a potom mu šupne puk medzi betóny.“

Tréner Čada vám našiel v zostave miesto v prvom útoku s Bližňákom a Miklíkom. Mal dobrý cit?

„Doterajšie výsledky hovoria, že áno. Sú to veľmi dobrí hokejisti, veď na posledných majstrovstvách sveta hrali v striebornom tíme Slovenska a skončili pred nami. Mário Bližňák ako center hrá viac dozadu, kým Michel Miklík vie streliť gól. Sadli sme si aj po ľudskej stránke.“

Rostislav Čada vyzerá v zápase i na tréningoch prísne. Ako ho poznáte vy?

„Vyžaduje dodržiavanie stanovených pravidiel a keď sa porušujú, vie byť pes. Ale na druhej strane, ak si plníme úlohy, býva príjemný. Svoj systém zakladá na presnosti, bojovnosti, taktike.“

Pred zápasom s Omskom ste mali motiváciu navyše, v prípade víťazstva tréner sľúbil prispieť do kasy tímu. Pomohlo to?

„V tom zápase sme hrali dobre. Pre pána Čadu to bola satisfakcia, lebo vlani v Omsku pôsobil. Peniaze do kasy dal rád.“

Platili ste do nej aj vy?

„Áno. Najprv som platil zápisné a teraz som prispel za víťazný zápas.“

Kto má najväčšie slovo v kabíne Slovana?

„Šarky (Šatan), Višňa (Višňovský) a Lipi (Lipiansky) sú najväčšie osobnosti. Nevšimol som si, že by im niekto oponoval.“

Vo štvrtok vyrazíte na druhý výjazd za súpermi do Magnitogorska, Čaľabinska a Jekaterinburgu. Ako znášate dlhé cesty?

„Pri prvom lete do Minska a Moskvy mi najviac prekážal časový posun a skoré vstávanie. V Moskve sme sa prebúdzali na rozkorčuľovanie o siedmej, keď u nás bolo len päť hodín. Pri ďalších výjazdoch to bude ešte náročnejšie. Musíme si na to zvyknúť. Aj iné mužstvá sú v podobnej situácii.“

S kým bývate v hotelovej izbe pri cestách za súpermi?

„S obrancom Ivanom Ďatelinkom. Dali nás spolu, je to dobrý chlapec.“

Máte prezývku Mižu. Kto vám ju dal?

„Prischla mi po otcovi v Českých Budějoviciach. Hral hokej vo federálnej lige, spomínal si na starý zimák v Bratislave. Chystá sa, že príde pozrieť zopár našich zápasov v KHL.“

Špeciálny bude pre vás zrejme súboj s Levom Praha, veď od roku 2004 ste pôsobili v Slavii.

„Je to pravda, v Leve poznám väčšinu hráčov. Najčastejšie si volám s reprezentačným kolegom Jakubom Klepišom. Lev má výborné mužstvo, zápasy so Slovanom budú mať náboj.“

Ako vychádzate so slovenčinou?

„Rozumiem všetko. Patrím ešte ku generácii, čo vo federálnom štáte sledovala aj slovenské programy. Ktosi ma minule v kabíne skúšal, či viem, čo je to plť. Nachytal ma. Nevedel som, že je to náš vor.“

V Bratislave ste vyše dvoch mesiacov. Potrebujete ešte navigáciu, keď šoférujete v aute?

„Už nie. Mám ju vypnutú. Hravo potrafím na Kolibu, keď s priateľkou Veronikou a naším psíkom z útulku Bárnym vybehneme na prechádzku do prírody. So spoluhráčom Miklíkom zvykneme zájsť na golf do neďalekého rakúskeho Hainburgu. A z apartmánu na štadión nemôžem zablúdiť, ani keby som chcel - peši prejdem asi tristo metrov. Zatiaľ som tu po všetkých stránkach spokojný.“