Obranca Buffala ANDREJ SEKERA (26) sa stal najnovšou akvizíciou hokejového Slovana v KHL. V pondelok absolvoval lekárske testy a tréning na bratislavskom ľade. V nedeľu už chce brániť hviezdu Dinama Moskva Ovečkina.
Prečo ste sa rozhodli pre KHL a Slovan?
„Bolo to prirodzená a príjemná voľba. Viacerých chlapcov poznám z nedávneho šampionátu v Helsinkách i z minulosti. A hlavne som sa ocitol v domácom jazykovom prostredí. Nemusím sa trápiť s ruštinou.“
V hre boli zrejme aj iné kluby, nie?
„Spočiatku jeden švajčiarsky, no prudký záujem akosi uviazol. Spomedzi klubov KHL bol pre mňa jasnou voľbou Slovan. Klub vedel, čo odo mňa chce, ja podobne. Dohodli sme sa rýchlo.“
Lámal vás do Slovana aj Ľubomír Višňovský?
„Telefonoval mi. Pozitívne referencie som mal z viacerých strán. Nakoniec aj výsledky potvrdzujú, že v Slovane sa dal dokopy silný tím a atmosféra vypredaného štadióna už má meno v celej Európe.“
Višňovský povedal, že by si rád zahral s vami v obrannej dvojici, vraj by ste mu tam veľmi neprekážali. Vy?
„Pekné od neho. Obaja dobre vieme, že rozhodujúce bude slovo trénera pána Čadu. Či ma postaví na ľavú stranu, či na pravú a aké úlohy mi dá. To je iba jeho kompetenciou. Slovan je stavaný tímovo.“
No a Višňovský ešte spomínal, že ani jeho neminulo nemalé prískočné. Aby ste boli pripravený aj na to.
„Azda to zvládnem. Keď to nebude stačiť, zoberiem niečo na sekeru.“
To ste vraveli o vašich kanadských bodoch už počas majstrovstiev sveta v Helsinkách, kde ste boli nakoniec s bilanciou dvoch gólov a siedmich asistencií najproduktívnejším hráčom tímu Slovenska. Išlo o motivačný rituál?
„Niečo v tom zmysle, čo malo vyburcovať celý tím. Keď mi pribúdali body, tak som vravel, sorry, že niečo som bral len tak na sekeru. Akože som si to z pozície beka celkom nezaslúžil.“
Na Slovensku ste sa na seniorskú úroveň vypracovali v Trenčíne, kde ste po troch rokoch v mládežníckych kategóriách odohrali tri zápasy v drese extraligovej Dukly. Nepripúšťali ste možnosť preklenúť výluku NHL v klube slovenskej extraligy?
„Nie. Je logické, že som sa pozeral po najkvalitnejšej možnej súťaži, ktorá ma pripraví na parametre NHL.“
Názory na štart NHL sa rôznia. Optimisti vravia, že je to otázka týždňov, pesimisti naopak, že výluka sa môže natiahnuť na rok. Do ktorého tábora patríte vy?
„Som realista. Viem, že sám nič neovplyvním, na to majú obe strany svojich lídrov. Dobre podkutých.“
Aké ste mali posledné signály z Buffala?
„Na sedení nám viac vraveli, aby sme si dávali pozor na výživové doplnky, aby sme mysleli, že stále nás čaká pravidelné testovanie. Ekonomika sa nepreberala. Tiež som počul, že NHL by sa mohla najneskôr rozbehnúť po januárovom zápase Winter Classic pod holým nebom.“
V prvom zápase so Slovanom narazíte v nedeľu na Dinamo Moskva. Na hviezdneho útočníka Alexandra Ovečkina, ale aj na kamaráta zo slovenského tímu Dominika Graňáka. Nemáte obavy, že vám bude chýbať zápasová prax?
„Nemám, i keď reálne to asi existuje. Korčuľoval som na ľade v Amerike ešte minulý týždeň. Namiesto hendikepu, že nie som rozohraný, si staviam súpera ako výzvu. Teším sa na zápas. Čím zvučnejšie meno, tým lepšie.“
Víkend ste strávili v rodných Bojniciach. Čo ste stihli?
„Navštíviť rodinu, babku, dedka. A ešte som odskočil do Banskej Bystrice za kamarátom kondičným trénerom Romanom Švantnerom, ktorému som niesol nejaké veci do posilňovne z Ameriky.“
Kto bol vaším hokejovým vzorom?
„Mal som ich kopu. Od Paula Coffeyho, Roba Švehlu po Zdena Cháru. So Zdenom sa mi podarilo zahrať na posledných majstrovstvách sveta. Dúfam, že to nebola naša posledná spoločná akcia v národnom tíme.“
