Sagan spadol pri prvom tréningu, trasa je ťažšia, ako si myslel

RIO DE JANEIRO. Keď naposledy súťažil so svetovou elitou v teréne, bol ešte junior. Mohutný horský bicykel mu však prirástol k srdcu viac ako cestný.

Jazdu v teréne prežíva Peter Sagan s väčšou vášňou a vždy ho bude viac lákať ako cestná.

Po ôsmich rokoch nastúpi na preteky s elitou v tejto disciplíne.

„Sám neviem, čo môžem čakať. Ale nemám čo stratiť. Aj keby som nevyhral, aspoň som to skúsil. Urobím však maximum,“ vraví 26-ročný majster sveta.

Nie je jediným športovcom, ktorý v Riu neštartuje vo svojej hlavnej disciplíne. Púta však oveľa väčšiu pozornosť.

Ide sa na doraz

Majster sveta z cesty ešte v teréne na olympiáde neštartoval. Cyklisti oveľa častejšie idú opačným smerom. Z terénu prejdú k cestnej cyklistike, Sagan niekedy akoby šiel proti prúdu.

Jeho voľba cestných pretekov bola však akoby z rozumu. V súťažiach cestných cyklistov je viac peňazí, viac prestíže i pozornosti fanúšikov. Horská cyklistika nepriťahuje toľko pozornosti ako napríklad Tour de France.

Aj Sagan porovnával: „V cestných pretekoch sa neraz nudím. Možno to nie je presné. Ale idete šesť hodín a o víťazovi sa rozhoduje až úplne na konci. Často prehráte, pretože niekto  mal viac šťastia. Nevyhrá vždy najlepší.“

To ho hnevá. V teréne sú lepší jazdci naozaj vo výhode. Iste, aj tu sa stane, že favorit po chybe o výhru príde, ale výsledky neovplyvňuje taktika ani iné faktory z cestných pretekov. Rozdiely medzi oboma disciplínami sú veľké.

„Cestné preteky trvajú aj šesť hodín, na horáku len hodinu a pol. Od štartu do cieľa sa ide úplne na doraz. Neustále sa mení tempo a musíte mať dobrú techniku. Neoddýchnete si ani v zjazdoch, pretože vtedy musíte zapojiť ešte viac svalov,“ opisuje Sagan.

Intenzita výkonu je úplne iná. Ak by chcel byť tak dobre pripravený ako jeho súperi špecialisti, musel by sa venovať cross country dva až tri roky. Za tri týždne a zázraky čakať nedajú.

Nemá čo stratiť