Na svojej šiestej olympiáde získal štvrtú medailu. ERIK VLČEK je už viac ako dvadsať rokov stálicou slovenského športu. V štvorkajaku nechýbal ani na hrách v Tokiu, hoci miestenku v lodi musel vybojovať v internej kvalifikácii.
Tridsaťdeväťročný kajakár sa podelil o svoje pocity na ceste z Tokia počas medzipristátia na letisku vo Frankfurte.
Pred odchodom do Tokia ste hovorili, že idete po medailu. Napokon sa vraciate s bronzom. Udialo sa všetko podľa plánov?
Chceli sme získať medailu, ale vedeli sme, že to bude ťažké, lebo podobné plány malo viac posádok. Vedeli sme, že Španieli a Nemci budú najsilnejší, ale dúfali sme, že tretie miesto bude naše.
Bolo to však neskutočne tesné, také vyrovnané preteky sme nečakali. Aj to ukázalo, že päťstovka je veľmi tvrdá trať v porovnaní s predchádzajúcim olympijským kilometrom.
Rusi nás prekvapili, počas celej olympiády nič neukázali, ale vo finále pádlovali vo vedľajšej dráhe veľmi rýchlo… Boli sme šťastní, že sme prišli do cieľa na treťom mieste.
Rozdiel medzi vami a Rusmi bol minimálny, iba 12 stotín sekundy. Vedeli ste hneď po dojazde, že máte medailu?
Aj dvanásť stotín je cítiť. Veril som, že sme to dali. Chlapci vpredu hneď sebavedomo vyhlásili, že sme tretí, ale ja som sa nechcel tešiť predčasne.
Pamätám si, ako slovenský štvorkajak oslavoval bronz na olympiáde v Barcelone a nakoniec podľa oficiálnych výsledkov boli štvrtí. Nechcel som dopadnúť ako oni, takže som čakal, kým nám niekto zakričí z brehu, že sme tretí.
Bezprostredne po pretekoch ste vyhlásili, že ešte neplánujete končiť. Znamená to, že vaším ďalším cieľom je olympiáda v Paríži?
To je ešte ďaleko, uvidíme. Teraz sa cítim perfektne. Všetko je v poriadku, užívam si to. Takýto výsledok dodá človeku veľa energie. Tri roky sú ešte dlhá doba, ja už nemôžem plánovať tak ďaleko dopredu. Ale teraz, keď sa cítim veľmi dobre, bol by hriech ukončiť kariéru. Uvidíme, ako sa to vyvinie.
Získali ste štvrtý olympijský kov: po bronze v Aténach a striebrach v Pekingu a Riu ďalší bronz. Ako vnímate túto medailu?
Bola určite najťažšie vybojovaná. Nemyslím teraz samotné preteky, ale všetko čo tomu predchádzalo. Získať tie predchádzajúce medaily bola hračka v porovnaní s týmto bronzom.
Máte na mysli pandémiu, alebo to, že ste si vlani v karanténe zlomili nohu?
Všetko spolu. Najmä to, že sme boli piati kajakári na štyri miesta v lodi. Bolo to náročné.
Denis Myšák bol členom striebornej posádky v Riu, pre Adama Boteka a Samuela Baláža to však bola prvá olympijská skúsenosť. Ako to podľa vás zvládli?
Výborne. Bolo fajn, že štartovali aj v dvojkajaku. Myslím si, že vtedy si uvedomili, že olympiáda je trochu iný level, všetci súperi sú veľmi rýchli a využijú aj najmenšie zaváhanie. Preto sa nesmiete dopustiť žiadnej chyby.
Vo finále K4 ste išli bezchybnú jazdu?
Nie. Vždy sa dá niečo zlepšiť. Ale veľmi dobre vieme, že aj keby sa nám podarila tá najdokonalejšia jazda, na striebro by to nestačilo. Tešíme sa z tretieho miesta.
Po pretekoch ste sa aj vykúpali vo vode tokijského kanála. Bol to prejav bezprostrednej radosti?
Tréner Peťo Likér skočil z brehu na loď a v tej chvíli už bolo jedno, či z nej vystúpim na pravej či na ľavej strane. Tak sa mi podarilo vystúpiť práve na tej mokrej polovici.
Vypočujte si podcast s Erikom Vlčekom
Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021