Háčik bronzového štvorkajaka mal protekciu, svoju prvú loď vyhral

Radostné gesto Samuela Baláža v cieli pretekov K4 na 500 m na OH 2020 v Tokiu.
Radostné gesto Samuela Baláža v cieli pretekov K4 na 500 m na OH 2020 v Tokiu. (Autor: TASR)
Boris Vanya|7. aug 2021 o 15:45

Samuel Baláž si každý úspech tvrdo vydrel.

BRATISLAVA. Je najmladší, no napriek tomu udáva tón. Nevyrástol z neho umelec, hoci v detstve skúšal maľovať aj hrať na gitaru či akordeón. "Jeho najväčší kontakt s umením je, že si pustí Spotify a stále počúva hudbu," hovorí Andrea Balážová, od soboty rána hrdá mama bronzového olympijského medailistu. 

V štvorkajaku sedia v poradí Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek. Na olympijských hrách v Tokiu dopádlovali na päťsto metrov tretí a získali bronz.

"Prežívala som to veľmi intenzívne so synom, aj s chlapcami. Podarila sa úžasná vec, povedala by som, že zázrak. Veď tí Rusi došli hneď po nich a mohla tam byť ktorákoľvek loď," dodáva Andrela Balážová.

Vodákom vďaka náhode

Samo Baláž bol odmalička športový typ. Veľa času trávil s mamou, trénerkou plávania, pri bazéne, venoval sa aj hokejbalu či volejbalu.

"Mal naň výšku i nadanie. Povedala som mu: Samo, keby z teba vyrástol plážový volejbalista, baby by ťa žrali," vraví mama kajakára.

Do lodenice v bratislavskej Karlovej Vsi, do zátoky šampiónov, kde vyrastali aj bratia Hochschornerovci, ho v jedenástich rokoch dostala náhoda. 

"Brigádovala som tam u kamaráta v krčme, keďže som pracovala v divadle a v lete boli divadelné prázdniny. Tak som spoznala neskoršieho manžela Juraja Halamu, ktorý je slalomár a v tom čase trénoval aj deti.

Videl, že Samko je šikovný a telesne zdatný, tak ho doviedol do lodenice a predstavil ho trénerke Helenke Skovajsovej. Vzala ho, ale bolo to viac menej po známosti, lebo decká sa v tom veku už pretekali. Po takomto trošku protekčnom vstupe sa ocitol v Tatrane."

Samo skúšal spočiatku slalom, po vzore svojho otčima. "Najskôr sme ho posadili do slalomky, boli sme aj v Slovinsku na rieke Soča, ale on bol iný typ," vysvetľuje Andrea Balážová.

"Na vodný slalom som sa trochu bál, zdal sa mi príliš adrenalínový," dodal kajakár pre canoe.sk.

Úspech si tvrdo vydrel

Z nádejného vodáka sa postupne formoval budúci reprezentant. Od pätnástich si ho v Tatrane vzal do opatery tréner Andrej Wiebauer, ktorý je s ním dodnes. "Anďo ma ako tréner vyformoval nielen čo sa týka športu, ale aj osobnosti," priznal pre canoe.sk Baláž.

Pre mladého pretekára sa rozkrútil kolotoč tréningov, sústredení a pretekov.

"Nebolo ho treba do ničoho nútiť. V lodenici si našiel druhú rodinu, vedela som, že keď je tam, nič sa mu nestane. Mojou úlohou bolo zainvestovať do jeho športového rastu. V tom čase som bola takpovediac samoživiteľka, ale s pomocou rodiny sme to zvládli. Každý rodič je šťastný, keď si decko nájde záľubu v športe a je cieľavedomé. Ani na chvíľu som nerozmýšľala nad tým, že by som to zabalila," hovorí pani Balážová.

Samo si každý kúsok svojho úspechu tvrdo vydrel. Jednu z prvých pretekárskych lodí si napríklad „vyjazdil“ v Tatrane v klubovej súťaži - píše sa v jeho profile na canoe.sk.

"Už aj klub ho výrazne podporoval a keď sa dostal do reprezentácie, veľmi nás to odbremenilo. Od osemnástich už funguje ako samostatná jednotka," dodáva Andrea Balážová. 

Skôr, než sa dostal do Tokia, získal titul majstra sveta do 23 rokov a medaily aj na seniorských majstrovstvách sveta a Európy. 

Olympijský medailista je pre ňu naďalej "také chlapčisko". 

"Samo je veľký pohoďák, až flegmatik. Keď mnou lomcujú emócie, tak ma vie uzemniť. Chalani z lodenice sú športovo založení, chodia na bicykle, na turistiku do Tatier. Rád si pozrie dobrý film, seriál, s chalanmi si zahrá hry a samozrejme je tu ešte škola. Minulý rok prerušil štúdium na FTVŠ, tento rok bol tiež divoký, takže verím, že teraz si konečne dokončí bakalára."

Letná olympiáda Tokio 2020 / 2021

Boris Vanya
Boris Vanya je šéfredaktorom Sportnet.sk. V rokoch 1995 až 2014 pôsobil v denníku Pravda, potom rok v denníku Šport a od roku 2015 v denníku SME. Olympijskú atmosféru zažil v Turíne, Pekingu, Londýne a Soči, ako reportér sa zúčastnil aj na MS v hokeji 2005, 2007 a 2011, na Svetovom pohári v hokeji 2004 a na niekoľkých MS v rýchlostnej kanoistike.

Súvisiaci obsah