ROŽŇAVA. Andrej Ružík je amatérsky bežec z Rožňavy. Pred siedmimi rokmi absolvoval svoj prvý polmaratón.
Potom si dal za cieľ odbehnúť všetky maratóny Veľkej šestky. Už mu zostáva len Bostonský.
Športu sa venuje od základnej školy. Zo začiatku to bol stolný tenis, ktorý do dnešného dňa hráva súťažne.
Počas vysokoškolských štúdií naberal Andrej Ružík kondíciu na bicykli, cez prázdniny na ňom spoznával krásy blízkeho i širokého okolia.
„Niekde tu pramenia moje športové začiatky, ako aj samotný vzťah ku športu. Postupne ako pribúdali pracovné povinnosti som hľadal nové výzvy v oblasti športu. Upraviť postavu, vyčistiť hlavu a prejsť na zdravší životný štýl bol dôvod, prečo som sa jedného dňa rozhodol, že začnem behať,“ začal svoje rozprávanie Rožňavčan.
Beh si podľa neho môžete zamilovať alebo nenávidieť.
„Ja som si zvolil prvú alternatívu. Vďaka čomu sa stále teším na tréningy a na nové bežecké výzvy.“
Ako to začalo
Na svoje bežecké začiatky si spomína s úsmevom.
„Prvé odhodlanie, že sa pôjdem prebehnúť, trvalo nejaký čas. Po mojom prvom bežeckom tréningu v parku v Betliari som si povedal, že už nikdy viac nepôjdem behať,“ hovorí Andrej Ružík
Cítil celé telo, zadýchal sa po pár metroch a pripadalo mu to strašne monotónne prekladať nohy a fučať pri tom.
„Nevidel som v tom žiadne potešenie, len bolesti nôh od mojich prvých 'bežeckých topánok'. Preklínal som tú chvíľu, že som sa odhodlal vybehnúť do parku,“ spomína.
Avšak ako pribúdali pracovné povinnosti, dal behu druhú šancu, bral to ako možnosť vyventilovať si hlavu.
Pomalými krôčikmi pridával v tréningoch meter za metrom a zisťoval, že stále má viacej síl a dokonca sa začal v práci cítiť nabitý novou energiou.
„Nová energia mi dávala nové nápady, obzory. Preto som sa rozhodol, že skúsim vydržať,“ pokračoval Ružík.
Začal v knižkách. Naštudoval si o behu hádam všetko možné z rôznych zdrojov.
