Zastavilo sa mu srdce, ukončil kariéru. Rodnú dedinu zachránil ako tréner

Ako kapitán doviedol rodnú Novú Dedinku z piatej do tretej ligy. V úvodnom zápase sezóny proti Tomášovu sa cítil výborne, no prišlo to, čo nečakal ani v najhoršom sne.

Počas štafetového Behu od Tatier k Dunaju sa mu na chvíľu zastalo srdce a bojoval o život. Po zdravotných komplikáciách sa ŠTEFAN BODIŠ (35) rozhodol ukončiť kariéru a naplno venovať trénerstvu.

Päť kôl pred koncom bol jeho materský klub na dne tretej ligy BFZ a Bodiš dostal príležitosť zachrániť ho. Podarilo sa. V posledných dvoch zápasoch získal jeho tím šesť bodov a Nová Dedinka skončila na trinástom mieste.

Prešli ste si veľkými zdravotnými problémami. Čo sa stalo?

Okrem futbalu milujem beh na dlhé trate. Na jedenástom kilometri Behu od Tatier k Dunaju mi zastalo srdce a museli ma oživovať. Noc som strávil v ružomberskej nemocnici, odkiaľ ma previezli do Bratislavy.

Cítili ste počas pretekov, že niečo nie je v poriadku?

Ani nie. Prišlo to zrazu. Krátko pred pretekmi som absolvoval očkovanie proti Covid-19, ale neviem, čo mohlo byť príčinou.

Po sérii vyšetrení mi doktori povedali, že môžem naďalej športovať. Ja som sa však rozhodol naplno venovať trénerstvu. Pre istotu.

Mal som C licenciu a spravil som si béčko. V Novej Dedinke som sa stal šéftrénerom mládeže a začal som viesť kategóriu U15.

Päť kôl pred koncom však prišla nečakaná výzva.

Aká?

Muži boli na poslednom mieste, preto sa vedenie s vtedajším trénerom dohodlo na ukončení spolupráce. A oslovilo mňa, čo ma zaskočilo.

Keďže som ešte v minulej sezóne bol kapitán a mužstvo dôverne poznám, rozhodol som sa ponuku prijať.

Spolu s kolegom Ladislavom Kakašom sme sa pokúsili o malý zázrak, záchranu v tretej lige.

V posledných dvoch kolách sme cestovali do Kalinkova a doma sme hostili Devínsku Novú Ves. Oba zápasy sme museli vyhrať, čo bola nesmierne ťažká úloha. No my sme ju zvládli. A skončili sme na štvrtom mieste od konca.

Ako ste to prežívali?

Nesmierne. Ešte teraz mi stoja chlpy, keď o tom hovorím. Pred desiatimi mesiacmi som bol aktívny hráč a teraz som ako tréner zachránil mužstvo v tretej lige.

Po zástave srdca by som to nečakal ani v najtajnejšom sne. Pre malú obec s dvetisíc obyvateľmi je to obrovský úspech.

Čo vám po konečnom hvizde a spečatení záchrany prebiehalo hlavou?

Rôzne myšlienky. Na deň presne pred rokom sme postúpili do tretej ligy. A teraz sme ju zachránili. Padol mi neskutočný kameň zo srdca.

Pre rodnú dedinu som urobil maximum a toto je výsledok. Teším sa, že v chalanoch sme našli nové zapálenie pre futbal.

Pred mojim príchodom boli psychicky na dne, neverili si a čakali len na koniec súťaže a vypadnutie. Prebrali sa však a dokázali zdanlivo nemožné.

Na posledné tréningy nás chodilo dvadsať, radosť trénovať. Išli sme šťastiu oproti a vyplatilo sa.

Aké sú vaše ďalšie ambície?

Teším sa, že výbor mi prejavil dôveru a budem pokračovať ako hlavný tréner aj v novej sezóne. Chcem odovzdávať skúsenosti a presadzovať naše hlavné motto: To ťa musí baviť!

Postupne si plánujem spraviť A licenciu a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. V najbližších rokoch chcem pôsobiť v tretej lige a som odhodlaný ísť aj vyššie.

Nech sa deje čokoľvek, nikdy nezabudnem, čím som si prešiel. Ďakujem otcovi, ktorý po mojej zástave neváhal sadnúť do auta a upaľoval do Ružomberka.

Ďalej ďakujem rodine, manželke a deťom, ktorí vždy stoja pri mne. Tiež ďakujem za príležitosť predsedovi Šk Nová Dedinka Attila Poórovi, trénerskému kolegovi Ladislavovi Kakašovi a môjmu futbalovému otcovi Lackovi Maluniakovi, ktorý ma presvedčil, aby som sa vrátil do rodného klubu. Veľa ma naučil a nikdy mu to nezabudnem.

Tabuľka III. ligy BFZ