Nedeľa, 17. októbra, 2021Meniny má Hedviga

Hrbatý: Agassi vyplakával, ja som nemohol urobiť nič

Dominik Hrbatý a Andre Agassi po semifinále na Roland Garros 1999. (Autor: PROFIMEDIA)
Prémiový obsah
Viktor Kiššimon|3. jún 2019 o 18:45

Dominik Hrbatý si pred 20 rokmi podmanil Paríž.

Rozhovor pre denník SME

Najväčší úspech kariéry dosiahol už ako 21-ročný. Súperov privádzala jeho strojovo presná hra do zúfalstva. Napokon ho zdolala vyššia moc – počasie a slávne meno Andreho Agassiho. „Prerušenie zápasu si vyplakal,“ hovorí DOMINIK HRBATÝ. V utorok uplynie 20 rokov od jeho semifinálovej účasti na grandslamovom Roland Garros.

Čo vám napadne, keď sa povie jún 1999?

Objavia sa krásne spomienky na semifinále Roland Garros. Bol to neskutočný turnaj, pretože som zdolal svetovú jednotku, ďalšieho hráča z Top 10 a ďalších dvoch, ktorí boli v Top 20.

Štyri z piatich zápasov som hral na najväčšom centrálnom dvorci. Všetko bolo skvelé a veľmi som si to užil.

Teraz ste boli v Paríži ako tréner Martina Kližana. Pripomenul vám niekto výročie?

Stretol som tu pár bývalých súperov, ale nespomínali sme na môj vydarený ročník. Stala sa mi však úsmevná príhoda po tom, keď organizátori trošku kontroverzne prerušili zápas Martina Kližana a Lucasa Pouilleho pre tmu.

Jeden fyzioterapeut povedal, že raz tu už niečo podobné mali, keď Agassi odišiel z kurtu a sťažoval sa, že nemôže hrať. Tak som sa zasmial, že aj ja si to veľmi dobre pamätám, lebo som stál na druhej strane dvorca.

Do Paríža ste vtedy necestovali s výnimočnou formou. Vyhrali ste síce turnaj v Prahe, ale inak ste nemali na konte žiadne výsledky, ktoré by predznamenali víťazné ťaženie na grandslamovom turnaji. Čo sa vlastne v Paríži stalo?

V tenise sú každý týždeň nejaké turnaje a ja som vždy potreboval viac času na adaptáciu na nový povrch. Začiatky antukovej sezóny neboli pre mňa ľahké a tomu zodpovedali aj výsledky. Čím viac som však hral, tým som bol lepší.

A v Paríži sa to stretlo všetko pokope. Možno moja forma nebola ideálna, ale hral som konštantne na vysokej úrovni. A to na grandslamoch, ktoré trvajú dva týždne, potrebuje hráč asi najviac.

Mali ste vtedy 21 rokov. Uvedomovali ste si, že hráte možno životný turnaj?

Životný asi nie. Ale grandslamové turnaje boli pre mňa vždy vrcholom sezóny, celú prípravu som smeroval na ne.

Aj mentalita najlepších hráčov funguje podobne.

Na veľkých turnajoch pridajú k vysokému štandardu ešte nejakých pätnásť percent navyše.

Mne sa nedarilo vo Wimbledone, ale inak som vcelku pravidelne dosiahol na grandslamoch tretie či štvrté kolo a potvrdzoval tak svoje nasadenie.

O vás je známe, že si pamätáte takmer každý zápas, ktorý ste v kariére odohrali. Tak skúsme rozobrať Roland Garros 1999 kolo za kolom. V tom prvom ste zdolali domáceho Juliena Bouttera 5:7, 6:4, 7:5, 7:5.

Bol to zvláštny zápas. Súper výborne podával, zle sa mi proti nemu hralo. Nemal som úderovú istotu, nepustil ma do rytmu. Mal výborný jednoručný bekhend, striedal ho so skvelým slajzom, bolo to náročné.

Hrali sme na dvorci, ktorý je dnes už zbúraný. Mentálne to bolo ťažké, lebo mi nesedel, ale bojoval som.

V druhom kole ste zmietli vtedajšiu svetovú jednotku Rusa Jevgenija Kafeľnikova 6:4, 6:1, 6:4.

Naňho som si veril. Už vtedy som mal s ním bilanciu štyri alebo päť nula. Keď som videl jeho meno v pavúku, potešil som sa.

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články