Nájsť v mládežníckych reprezentáciách východniara je úloha vskutku sizyfovská. Nieže by tam neboli, ale väčšina pôsobí v kluboch na západ od svojho rodiska.
Kroky východoslovenských talentov smerujú zvyčajne smerom k Žiline, Dunajskej Strede či iným klubom alebo do zahraničia.
Konečne, povedzme si pravdu, úroveň východoslovenských klubov i mládežníckeho futbalu je o čosi nižšia ako tých západnejších. Nie je to o talentoch, nie je to o ľuďoch.
Naopak, východniari sú odsúdení k tomu, aby za menej peňazí robili viac muziky.
Je tu rad vysokokvalifikovaných a odborne fundovaných mládežníckych trénerov. Je to však záležitosť čisto ekonomická. A v Prešovskom či Košickom kraji je financií pre mládež podstatne menej, ako v iných regiónoch.
Ak sa pozrieme na štatistiky, zistíme, že v Prešovskom a Košickom kraji žije vyše 30 percent obyvateľov Slovenska (1 629 120 z 5 424 587).
V najvyššej futbalovej súťaži však pôsobia len dva kluby z tohto regiónu, čo je 16,6 percenta a to ešte oba kluby sú v zóne zostupu.
V prvej dorasteneckej lige je 14 mužstiev, východniari majú len troch zástupcov, čo je 21 percent. Aj tu je ich umiestnenie od 10. miesta smerom dole. Niet sa teda pohybu mladých talentovaných športovcov z východu čo čudovať.
Jedným z mála mládežníckych reprezentantov, ktorý si to namieril opačným smerom je RASTISLAV KORBA. Súčasnému členovi reprezentačnej U18 sme položili niekoľko otázok.
Kde ste s futbalom začínali a aký bol priebeh vašej mládežníckej kariéry?
S futbalom som začal v Partizáne Bardejov, keď som mal päť rokov. Pamätám si, ako sme čakali, keď budem mať päť rokov, pretože Partizán mladšie deti do klubu nebral.
Rodičia ma museli zapísať hneď na prvý možný termín. Základy futbalu som dostal tu, každý jeden tréner mi niečo dal a ovplyvnil ma.
V Bardejove sme boli super partia a dodnes tu mám blízkych priateľov, s ktorými sa stále stretávam.
Vo veku 12 rokov som dostal ponuku z MŠK Žilina, ale tam som to veľmi nezvládol. Po pol roku som sa vrátil.
Prečo? Čo sa stalo?
Chýbala mi rodina a domov. Neskôr to malo vplyv na moju výkonnosť.
V trinástich som odišiel do Prešova. Tam som bol rok. V tom čase Prešov vypadol z druhej ligy a prvej dorasteneckej ligy, preto som nevidel ďalšiu perspektívu v tomto klube.
V 14 rokoch som dostal ponuku z AS Trenčín. Tam som pôsobil 3 roky. Prvý rok sa mi veľmi nedarilo, bol som len priemerný hráč.
Mal som vážne nedostatky v defenzívnej činnosti. Druhý rok už bol lepší, vyhrali sme titul majstra Slovenska a ja som sa stal druhým najlepším strelcom ligy a v AS Trenčín som bol vyhlásený za najlepšieho hráča tímu.
V tom čase ste sa dostali do reprezentačného družstva.