Prekonal historický rekord. Najbližším cieľom je Fortuna liga, prezradil

Impozantné, výnimočné. Útočník druholigového Šamorína strelil v jednom zápase Slovnaft Cupu sedem gólov.

LUKAS LEGINUS (21) svojim gólovým koncertom prepísal všetky historické štatistiky a zaradil sa na prvé miesto. Doteraz sa v pohárovej súťaži podarilo jednému strelcovi zaznamenať najviac päť gólov.

FC ŠTK 1914 Šamorín zdolal štvrtoligistu zo Spišskej Belej 12:0.

Ste prvým futbalistom, ktorý v Slovnaft Cupe strelil v jednom zápase sedem gólov. Ako to vnímate?

Veľmi sa teším. I keď musím priznať, že najskôr som si to neuvedomoval. Nevedel som, že sa robia podobné štatistiky.

Keď skončil zápas, spoluhráči ma podpichovali, že taký strelecký výkon nezažili. Začal som preto rozmýšľať, či som náhodou nestrelil najviac gólov zo všetkých hráčov v histórii.

Keď prišiel vedúci do šatne a povedal mi, že som prekonal rekord, bol som nesmierne potešený.

Donedávna sa jednému hráčovi podarilo streliť maximálne päť gólov. Na čele teda máte dvojgólový náskok.

Áno. Snáď ma dlho nikto neprekoná (smiech).

Do 25. minúty som spálil dve šance, no spoluhráči ma podporili. Naďalej som si preto veril a potom to prišlo. Strelil som prvý gól, o dve minúty ďalší a začalo mi to padať.

Zrazu mi vychádzalo všetko. Do čoho som kopol, to skončilo v sieti.

Proti súperovi zo štvrtej ligy ste výhrou 12:0 vytvorili nový rekord v Slovnaft Cupe. Ako to na ihrisku vyzeralo?

Nepovedal by som, že súper bol odovzdaný, alebo nebodaj slabý. To my sme pristúpili k zápasu zodpovedne, pripravovali sme sa svedomito ako na každého jedného súpera.

Žiadne podcenenie neprichádzalo do úvahy, veď známych je mnoho prípadov, kedy aj fortunaligisti prehrali s tímami z nižších líg.

Jednoducho sme mali svoj deň a padalo nám to. V šatni sme si prízvukovali, aby sme hrali aktívne do konca, a tak to aj bolo.

Čo vám na strelecký výkon povedali doma?

Aby som sa potešil, ale zostal taký, aký som. Skromný a nohami na zemi. A naďalej poctivo pracoval v tréningovom procese.

Slová som si zobral k srdcu a okamžite som začal myslieť na ďalší zápas. Aby som si streleckú formu preniesol aj do ligového zápasu.

Proti Bardejovu ste strelili dva góly a vyhrali ste 3:0. Takže sa to podarilo.

Veril som si, že nadviažem na výkon z pohára a našťastie sa mi to podarilo. Od prvej minúty som si išiel za svojim cieľom a som rád, že som pomohol mužstvu.

Stále však nie je koniec. Na jeseň nás čaká ešte jeden zápas proti Slovanu Bratislava B, ktorý chceme zvládnuť čo najlepšie. Snáď sa nám bude dariť ako v posledných dvoch súbojoch.

Máte len 21 rokov. Aké sú vaše futbalové ambície?

Najbližším cieľom je Fortuna liga. Dostať sa do nej a stabilne hrávať. Ak by sa mi nepodarilo prebojovať do najvyššej súťaže na Slovensku, určite by som sa potešil aj ponuke z okolitých krajín ako Poľsko či Česko.

A čo futbalový sen?

Ako každý chalan, aj ja odmalička snívam, že si raz zahrám jednu z najprestížnejších líg v Európe. Najviac sa mi páči Premier League a La Liga.

Je to veľmi ďaleká budúcnosť, no v živote je možné všetko. Treba len veriť, makať a snívať.

Ktoré úspechy v doterajšej kariére označujete za najväčšie?

V U15 a U16 sme so Slovanom Bratislava boli majstrami Slovenska. Vyhrávali sme jedna radosť.

V Slovane som hrával až do U19 a potom som odišiel na hosťovanie do Dunajskej Stredy. Ako úspech beriem i to, že som niekoľko tréningov absolvoval s áčkom DAC.

Veľmi som sa potešil aj tomu, že o mňa prejavil záujem Šamorín. Klubu vďačím zaveľa a ďakujem mu za podporu.

Ako mladý hráč som si tu odkrútil štarty v druhej lige, čo je pre mňa veľká skúsenosť.

Ako ste sa dostali k futbalu?

Priviedol ma k nemu otec, ktorý takisto hrával, no pre zdravotné problémy musel skončiť. Futbalu sa venoval aj môj brat, chodili sme sa na neho pozerať ešte keď som bol v kočíku.

Ako päťročný som vybehol na ihrisko aj ja. Za ŠK SFM Senec, kde bol mojím prvým trénerom ocino.

V desiatich som potom prešiel do Slovana Bratislava, ktorému vďačím za kvalitnú mládežnícku základňu. Verím, že z nej budem ešte veľa ťažiť.

Počas kariéry som si prešiel viacej klubov a viedlo ma viacero trénerov. Ak by som teda mohol, sedemgólový rekord venujem im, pretože bez nich by som ho nikdy nedosiahol.

Každý z trénerov mi niečo dal, takže gratulovať môžeme aj im. Rovnako aj tým, ktorí mi držia palce a podporujú ma. Najviac ďakujem svojej rodine, ktorá stojí vždy pri mne.