Má šesťdesiat, stále hráva. Aký má recept na futbalovú dlhovekosť?

V drese Baníka Prievidza hral 1. SNL. Záujem o neho prejavila rezerva Bayernu Mníchov, no pre problémy s vízami v Nemecku nezostal.

ĽUBOMÍR KRIŠTOF je aktívny aj po šesťdesiatke, pravidelne beháva a nastupuje na súťažné zápasy TJ Slovan Temeš.

Cez víkend jeho tím v ôsmej lige OblFZ Prievidza podľahol Veľkej Lehôtke 0:1, no vždy usmiaty pán to bral s nadhľadom.

Nastúpili ste v základnej zostave, na trávniku ste boli do 65. minúty. Ako sa vám hralo?

Dobre, ako vždy. Škoda len, že sme v závere dostali gól a prehrali. Máme však hlavy hore. V Temeši sme výborná partia a v ďalšom zápase si chuť napravíme.

Nedávno ste oslávili šesťdesiat rokov. Ako to robíte, že stále beháte po zelených trávnikoch?

Mladí sa sťažujú, ale mňa po zápase nebolí nič. Cítim sa veľmi dobre, na ihrisku aj mimo neho.

Musíte mať nejaký recept na futbalovú dlhovekosť.

Dodržujem životosprávu. Cigaretu som nemal v ústach ani raz v živote, alkohol si dám len príležitostne. Keď je oslava.

Inak každý druhý deň behám desať kilometrov v okolí Prievidze. Či je plus tridsať alebo mínus dvadsať, obujem si tenisky a idem. Nič ma neodradí.

A čo strava?

Zjem všetko. Klobása, slanina, nemám problém. Ale samozrejme, nepreháňam to. Keď sa schuti najem, kalórie idem vypotiť na ihrisko alebo do práce.

Kde pracujete?

V stavebníctve. V pohybe som sedem dní v týždni, možno aj vďaka tomu som fit. Dnes majú ľudia sedavé roboty a potom ich bolia chrbty.

Počítače, mobily, to nie je pre mňa. Ja aj keď som po práci unavený, zoberiem sa a idem behať. Keď bežím, neuvedomujem si to. Hlavne, že si oddýchnem psychicky.

Dokedy plánujete hrať súťažný futbal?

Kým mi bude zdravie slúžiť. Keď aj do stovky (smiech). Ako dorastenec som si v Novákoch vyvrtol oba členky, ale odvtedy ma zranenia obchádzajú. Aj vďaka tomu stále hrám.

Ako si spomínate na začiatky futbalovej kariéry?

Kedysi všetky deti hrali futbal. A ja som nebol iný. V dedinke Čavoj som urobil prvé kroky a neskôr som hrával za Nováky. Vojenčinu som si odkrútil v Martine, odkiaľ som sa vrátil do Čavoja.

V tých časoch sa robil okresný výber, pätnástich hráčov pozvali na skusy do Prievidze. Najlepší traja sa dostali do mužstva a ja som bol medzi nimi.

Na futbal v 1. SNL vtedy chodilo tisíce ľudí, takže na štadióne bola skvelá atmosféra. Hrali sme proti mestám ako Žilina, Považská Bystrica, Púchov a vždy to bola veľká slávnosť. V Prievidzu som zažil štyri krásne sezóny, na ktoré nezabudnem.

Prečo ste v klube skončili?

Mal som dobrú prácu. Futbalisti boli zamestnaní na Bani Nováky, kde som mal prejsť aj ja. Išiel by som však platovo dole, čo bolo neprípustné. Vrátil som sa preto opäť do Čavoja, kde som popri práci hral na amatérskej úrovni.

Keď som prišiel z Prievidze, vravelo sa, že hrám na čierno. Bola to veľká aféra, no vznikla zbytočne. Miestni funkcionári totiž utekali do Bratislavy a prestupové papiere včas vybavili.

Hrávali ste aj inde?

Päť rokov piatu ligu vo Valaskej Belej. Keď prišli mladší chlapci, ktorí chceli hrávať, stiahol som sa do Čavoja. Po čase som chcel futbal zabaliť, ale z Temeša ma prehovoril kamarát Jozef Bernát. Neváhal som a hrám tu dodnes.

Ktorý moment z kariéry vám v pamäti rezonuje najviac?

Po vojne som cestoval do Mníchova, kde mi známy vybavil skúšku v Bayerne Mníchov. Asi to bolo na čierno, ale nastúpil som za béčko a čírou náhodou sa mi podarilo streliť gól.

Vraj mali v Mníchove záujem, aby som tam hrával, ale prestup sa nezrealizoval. Za pár hodín mi totiž končili víza a ja som musel utekať domov. Pretože inak by som mal problémy.

Mohli ste sa dostať do jedného z najslávnejších klubov. Neľutujete to?

Mrzí ma to, ale asi to tak malo byť. Všetko sa totiž pre niečo deje. Na život som sa vždy pozeral a budem pozerať s úsmevom.

Tabuľka VIII. ligy OblFZ Prievidza