Zažil inzultáciu i krásne momenty. Kariéra ubehla rýchlo, spomína bývalý rozhodca FIFA

S futbalom začínal ako hráč, no v roku 1993 presedlal na dráhu arbitra. A spravil dobre.

Prešovčan MIROSLAV BENKO vďaka rozhodovaniu pobehal celý svet, stal sa medzinárodným arbitrom FIFA a roky rozhodoval najvyššie slovenské súťaže.

„Od roku 1999 som behal po trávnikoch v prvej a druhej lige. V tom čase nás rozdelili na rozhodcov a asistentov. Ja som sa dal na prácu asistenta,“ spomína futbalový rozhodca, ktorý bol v rokoch 2011 až 2019 medzinárodným rozhodcom FIFA.

Miroslav Benko dnes oslavuje okrúhle jubileum - 50 rokov.

Prečo práve asistent? Neuvažovali ste nad funkciou hlavného rozhodcu?

Prvé dva roky som bol asistent. Potom ukončil kariéru nebohý Bohdan Benedik, preto som začal robiť hlavného.

Po čase som sa však vrátil opäť na čiaru. Jednoducho povedané, tam som sa viac našiel. Aj členovia komisie rozhodcov mi tvrdili, že lepšie je pre mňa byť asistentom, že som sa v tejto funkcii narodil.

Dostal som možnosť stať sa asistentom FIFA, preto som už viac nešpekuloval.

Na listine FIFA ste boli deväť rokov. Ako na toto obdobie spomínate?

Na celú kariéru s píšťalkou a zástavkou v ruke spomínam len v dobrom. Kolegovia predo mnou rozprávali, že kariéra ubehne veľmi rýchlo a je to veľká pravda.

Na prvé stretnutie si pamätám, akoby to bolo včera. Medzinárodné stretnutia mali svoje čaro už od momentu, keď som sa dostal na delegáciu.

Na každé stretnutie som sa tešil, pretože toľko krajín už určite nenavštívim.

Ktoré momenty sú pre vás najpamätnejšie?

V našej najvyššej súťaží to boli derby a stretnutia, ktoré sledovali zaplnené tribúny. Jednalo sa o zápasy Trnavy, Slovana Bratislava, Dunajskej Stredy či Žiliny, ktorých nebolo málo.

Nikdy nezabudnem na stretnutie v marci 2019 medzi Slovanom a Trnavou, pri ktorom sa otváral nový štadión v Bratislave. Pred 22 500 divákmi som si spolu s kolegami Paľom Chmurom a Radom Bobkom užíval fantastickú atmosféru.

A v zahraničí?

Tam to boli zápasy Rakúsko – Turecko a Vladikavkaz - Aktobe. Nezabudnem však na rozlúčkové stretnutie medzi Partizanom Belehrad a Astanou, bolo to v skupinovej fáze Európskej ligy.

Pred stretnutím mi prezident domáceho klubu odovzdal na pamiatku dres a plaketu, čo si nesmierne vážim.

Aký je váš najväčší futbalový zážitok?

Delegácia na stretnutie do Kataru. Domácim sme sa zrejme natoľko páčili, že sme tam s kolegami Rišom Trutzom a Ondrejom Brendzom zostali desať dní. Rozhodovali sme tri stretnutia katarskej ligy.

A najhorší?

Nebolo to priamo na hracej ploche, ale súvisí s futbalom. Spolu s Ivanom Kružliakom sme boli v ruskom Vladikavkaze, kde je letisko tridsať kilometrov od mesta.