Mladá Slovenka zbiera skúsenosti v Sparte Praha. Po maturite chce pokračovať na univerzite

Osemnásťročná slovenská stredopoliarka, v prípade potreby aj útočníčka, EMA BILÁ, si splnila veľký sen a aktuálne nastupuje v drese Sparty Praha.

S futbalom začínala vo Vranove, pokračovala v Bardejove, kde získala titul majsterky Slovenska v kategórii do 19 rokov.

O talentovanú futbalistku bol eminentný záujem, ale ponuka z Prahy sa neodmieta, a tak dnes háji farby Sparty. V klube si to už v minulosti vyskúšala. Na skúške tam bola prvýkrát ako 11-ročná.

Ako sa vám v Sparte darí, za aké družstvá nastupujete a aké výsledky ste dosahovali? 

V Sparte hrávam už rok a pol. Začínala som v kategórií junioriek U18. Približne v polovici sezóny som bola presunutá do kádra B-tímu žien. Dievčatá v kabíne ma medzi seba prijali hneď a boli veľmi milé. Bola som najmladšou v tíme.

B-tím hrá 2. ženskú českú ligu. V lige sa stretávame so súpermi ako sú Dukla Praha, SK Olomouc Sigma, FC Zlín, FC Hradec Králové, FC Baník Ostrava a podobne. Na konci sezóny sme obsadili v tabuľke pekné 2. miesto.

Počas sezóny som absolvovala tréningy aj s A-tímom ženskej Sparty. Bola to pre mňa veľká príležitosť ukázať sa a hlavne naberať cenné skúsenosti. Trénovať s hráčkami, ktoré už hrali napríklad ženskú Ligu majstrov bol pre mňa veľký krok v mojej kariére.

Hernú prípravu a tréningy máme v béčku podobné ako A-tím, takže som vedela, do čoho idem. Začiatkom tejto sezóny sa ženský B-tím Sparty premenoval na U21, ale stále hrávame 2. ligu žien.

Najväčším súperom je pre nás momentálne FC Baník Ostrava, ktorý túto sezónu prišiel z 1. ženskej českej ligy. V tabuľke sme momentálne na 1. mieste, takže sa nám zatiaľ výsledkovo, ale hlavne herne, výborne darí.

Aj mne osobne sa táto sezóna celkom vydarila. Dala som štyri góly v štyroch zápasoch za sebou a pridala som aj nejaké asistencie.

Ako vyzerá vaše účinkovanie v reprezentačných výberoch Slovenska?

Aktuálne som posledný rok v reprezentácii do 19 rokov. Túto sezónu som absolvovala pár zrazov, no veľa ich nebolo, väčšinou z dôvodov zranení. No a v nomináciách som sa objavovala ako náhradníčka.

Popri futbale sa nedá zabúdať ani na školu. Kde a čo študujete?

V štúdiu naďalej pokračujem na Súkromnom gymnáziu DSA v Bardejove. Momentálne som v štvrtom, maturitnom ročníku. Štúdium mám diaľkovo, čiže individuálne. Škola mi vytvára výborne podmienky, za čo som veľmi vďačná.

Škole sa snažím venovať čo najviac a pripraviť sa na maturitu čo najlepšie, keďže ma čaká o chvíľu. Po strednej škole by som v štúdiu určite chcela pokračovať. Aktuálne mám podané prihlášky na vysokú školu v Prahe na Univerzitu Karlovu - Fakultu telesnej výchovy a športu.

Ako prvý študijný odbor mám trénerstvo a ako druhé Telesnú výchovu a šport so zameraním na vzdelávanie.

Ja som ako trénerka pôsobila už viackrát, v Bardejove v prípravke dievčat a takisto už aj v Sparte ako pomocná trénerka v kategórií U11. Tiež som bola ako trénerka na letných kempoch CFT ACADEMY, kde som futbalovo vyrastala ako hráčka.

V Bardejove ste strávili úspešné roky. Ste v kontakte so svojimi spoluhráčkami z východu Slovenska?

Áno. Z Bardejova som v kontakte s viacerými bývalými spoluhráčkami. Najviac s Vanes Vojsovou (slovenská futbalová a futsalová reprezentantka, dnes Spartak Myjava), pretože je to moja spolužiačka, takže spolu často chodíme do školy, keďže má takisto diaľkové štúdium.

S mnohými dievčatami si píšeme a sme v kontakte aj naďalej. Často sa stretávame aj na 'káve'. Počas Vianoc sa nám podarilo si spolu aj znova zahrať na futsalovom turnaji, takže to bolo milé spomínanie na našu spoločnú futbalovú kariéru.

Aké máte plány do budúcna?

Určite je pre mňa teraz najdôležitejšia maturita a prijatie na vysokú školu. Štúdium je pre mňa dôležité. Bude podstatné znova nájsť správnu cestu. Spojiť futbal a školu dohromady. Takže to je môj taký malý aktuálny cieľ.

Čo by ste chceli povedať na záver?

Som v Sparte veľmi spokojná, no viem že bez mojej rodiny a blízkych by to nešlo. Moji rodičia mi vytvárajú skvelé podmienky, na to aby som v Sparte a celkovo v Prahe mohla byť, za čo im patrí to najväčšie ďakujem.

Samozrejme celá moja rodina, kamaráti na Slovensku, škola- pani učiteľky, tréneri, spoluhráčky a blízki ľudia v Prahe aj im patrí veľké ďakujem za všetko čo pre mňa robili a stále robia.