ČUNOVO. Po prvom kole svetoznámy slovenský raft Mistral v cieli zmeravel. Na časomiere svietil na stotinu rovnaký čas, aký mali Češky.
„Nepodľahli sme panike, len sme sa sústredili a hlavne pokojne rozobrali, že sa musíme vyvarovať zbytočných chýb,“ povedala Hana Švarcová, v lodi sedí vpredu vľavo. Po druhom kole sa dievčatá objímali, ako keby mali o 20 rokov menej. Českú loď pobili o 15 sekúnd.
„Jazdíme spolu vlastne už šestnásť rokov, našu rafterskú vášeň prerušovali iba pôrody. Keď zoberieme šestkovú zostavu, máme v nej dokopy už 10 detí,“ usmieva sa kapitánka lode Júlia Pavelková (37 rokov), čo majstrovsky číta vodu. Okrem nich si zlatú medailu zo sobotňajšieho slalomu vypádlovali aj Veronika Kvetáková a Zuzana Čunderlíková. Náhradníčkou bola Monika Beňušová.
Po zlate z piatkového šprintu a bronze z paralelného slalomu, sobotňajšom triumfe v slalome, potvrdil včera slovenský raft suverenitu tretím zlatom v maratóne.
Rafterská pohoda
Rafting je adrenalínový šport i životný štýl. Nik sa do ničoho nenúti. V kempe okolo hotela Divoká voda v čunovskom areáli sa v stanoch rozložili vodáci rôznych krajín všetkých vekových kategórií.
Hrali futbal, volejbal či tenis, pomáhali si pri oprave lodí a keď už nebolo pred spaľujúcim slnkom kam uniknúť, na kúpeľ v chladnej vode pod cieľom postačilo pár krokov.
V Čunove sa jazdilo iba na štvorkách, umelý kanál je najmä pri disciplíne paralelný slalom alebo maratón s hromadným štartom priúzky na kontaktný spôsob jazdy šestiek.
V šestkovej zostave kapitánky Júlie Pavelkovej nechýbala pri vlaňajšom triumfe na Novom Zélande ani Eva Hochschornerová, ktorá bola v Čunove náhradníčkou a popri tom s mikrofónom hlavnej hlásateľky udržiavala dobrú náladu i orientáciu zopár stoviek divákov.
Doma to nesmeli zbabrať
V Čunove poznajú dievčatá z Mistralu každý kameň.
„To je síce výhoda, ale všetky nás dusila zodpovednosť, že na domácej vode to nesmieme zbabrať,“ dodala Hana Švarcová (35), lekárka na novorodeneckom oddelení v Bratislave. Ako u všetkých vodákov sa pre nich pobyt pri vode nekončí vlastnou súťažou. Krátko po triumfe v slalome posádka žien – matiek v priestore štartu v spodnej časti čunovského kanála povzbudzovala mladšie kamarátky do 23 rokov.
V atraktívnom a hlavne vyčerpávajúcom maratóne s hromadným štartom museli krátko po ňom raft ručne vynášať hore kopcom a do rozjazdového horného kanála sa pretekárky aj s raftom vrhali po krkolomných skokoch cez suchý spust znovu na vodu.
Štvorica Monika Kebísková, Lujza Dugasová, Kristína Lappyová a Anna Paučová s náhradníčkou Barborou Majorošovou nečakane zdolali favorizované Rusko a tešili sa zo zlatých medailí, ktoré si včera vybojovali aj naši juniori.
Organizmus vie svoje
Kapitánka ženského raftu Mistral Júlia Pavelková má už 20 medailí z majstrovstiev sveta, z toho šesť zlatých.
Vyštudovaná telocvikárka ďalšie z ME nevedela narýchlo spočítať. Kapitánske povely vraj už vydáva tichším hlasom. „Dievčatá sú stále skúsenejšie, samy vedia, ako majú reagovať.“ Zamestnaná personalistka Júlia je ja manažérkou Mistralu.
„Starám sa o letenky a ubytovanie na pretekoch, na ktoré nám prispieva rezortné ministerstvo školstva. Tešíme sa, keď nemusíme nič doplácať. Optimálne je keď nám vyjde aj na trénera či náhradníčku.“ Júlia si svoj šport nevie vynachváliť, ale idealistka nie je.
„Pred dvoma týždňami som ešte bola na infúziách. Kĺby i organizmus bývajú preťažené.“ Rafterky nemajú čas ani peniaze na kvalitnú regeneráciu. „Viaceré sme už zdravotne poznačené, no vždy sa nakoniec nejako dáme dokopy. Bez raftingu si zatiaľ neviem predstaviť život.“
