Život mu zmenila nehoda. Z brankára Realu Madrid sa stal slávny spevák

Julio Inglesias. (Autor: Wikipedia)

Peter Fukatsch|14. sep 2017 o 18:44

Ako sa dá dostať z Realu Madrid na spevácke pódium a zo Slovana do Národného divadla.

BRATISLAVA. Julio Iglesias predal viac ako 350 miliónov nahrávok v štrnástich jazykoch. V Brazílii, v Španielsku, vo Francúzsku, v Rumunsku, v Taliansku, v celom latinskom svete i v Číne drží rekordy v popularite.

Absolvoval päťtisíc koncertov, ktoré videlo 60 miliónov ľudí. Na cene Eurovízie 1970 bol štvrtý. Má cenu Grammy a od roku 1985 i hviezdu na ulici slávy v Hollywoode. No nebyť zvláštnej nehody, jeho život mohol vyzerať úplne inak.

V Reale mal profi zmluvu

Iglesias mal profesionálnu zmluvu s madridským Realom, ale zachytal si „iba“ za Real Castilla, béčko či juniorku slávneho klubu.

Slovenskí borci

Najmladšie z ôsmich detí železničiara Giacoma Dibarboru a neskôr vynikajúci herec František (*19. 11. 1916 - †4. 9. 1987) bol sprvoti nádejným futbalistom I. ČsŠK (dnes Slovan) Bratislava, potom zaň chytal v hokeji. Trikrát stál i v reprezentačnom tíme Slovenska.

Mladý športovec sa prihlásil na Hudobnú a dramatickú akadémiu, kde urobil skúšku v roku 1934. Dostal sa do triedy Janka Borodáča a onedlho pod jeho režisérskou taktovkou aj na javisko činohry Slovenského národného divadla (SND).

Životný zážitok mali diváci vo Veselých paničkách windsorských, v ktorých Dibarbora hral farára Evansa a Karol Machata pojašeného doktora Caiusa. Hral vo výbornej komédii Šťastie príde v nedeľu o troch nešťastných stávkaroch.

Nádejným brankárom bol aj Juraj Kukura a gymnastom Michal Dočolomanský.

Na svojej internetovej stránke priznal, že mal „viac odvahy a túžby ako brankárskeho talentu. Stačilo mi, že som sa pohyboval medzi takými slávnymi hráčmi. No snažil som sa“.

Potom prišiel zlom. Ťažká autonehoda ho vyradila z hry.

Sestra Magdalena priniesla bratovi do nemocnice gitaru. Nemohol chodiť, tak si aspoň rozcvičoval prsty.

Z Julia Iglesiasa, vtedy juniorského brankára Realu Madrid, sa tak stal svetoznámy spevák.

Popri brnkaní sa učil aj angličtinu v Cambridgei a vyštudoval právo v Madride. Fanúšikom-madridistom i akcionárom (socios) klubu zostal, hoci žije na Floride.

Ťažko predvídať, kam by to Iglesias vo futbale dotiahol. No asi ťažko až tak ďaleko ako v speváckej kariére.

Prvé eso - Weissmüller

Mnoho kľúčových hercov či herečiek si urobilo najprv meno v športe, až potom sa presadili v šoubiznise.

Prvým svetovým filmovým esom z radov športovcov bol nesporne plavec Johnny Weissmüller (*2. 6. 1904 - †20. 1. 1984).

Pochádzal z nemeckej dediny Freidorf vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, dnes v Rumunsku blízko mesta Temešvár v Transylvánii.

Deväťročný Johan dostal obrnu. Lekár odporučil jeho rodičom-emigrantom, aby syn začal plávať. Zrodilo sa svetové eso.

Weissmüller vyhral na olympiáde 1924 päť zlatých medailí, bol prvým na svete, kto zaplával krauliarsku stovku pod minútu.

Hral v dvanástich filmoch, v ktorých stvárnil Tarzana. Jeho rev sa často používa dodnes. Pri tomto zvuku ho v roku 1984 v mexickom Acapulcu aj pochovali.

Obľúbenkyňa nórskeho kráľa

Skvelá športová kariéra vyniesla do Hollywoodu i nórsku krasokorčuliarku Soniu Henieovú (*8. 4. 1912 – †12. 10. 1969), trojnásobnú olympijskú víťazku a prvú športovkyňu, ktorá si obliekla sukňu nad kolená.

Svet jej padol k nohám. Nórsky kráľ Haakon jej posielal obrovské kytice ruží a vyznamenaniami ju postavil na roveň spisovateľovi Ibsenovi a polárnikovi Amundsenovi.

Aj Hollywood jej otvoril brány. V roku 1936 debutovala vo filme Jeden z milióna.

Po ňom nasledovalo jedenásť ďalších, ľahké „béčkové“, ale navštevované komédie, muzikály, romance.

Jej popularita v Amerike, kde v roku 1941 dostala druhé občianstvo, sa dotýkala hviezd.

Ako prvú zo športovkýň ju zaradili medzi milionárky.

Majetok Henieovej odhadli na 47 miliónov dolárov.

Americký časopis Sport Illustrated jej v roku 1999 prisúdil v rebríčku najchýrnejších športovkýň 20. storočia štvrté miesto.