LONDÝN, BRATISLAVA. Trinásť anglických titulov, dva ligové poháre, pätnásť anglických superpohárov, rekordných trinásť FA Cupov a jeden Pohár víťazov pohárov.
Arsenal Londýn rozhodne nie je klubom druhého sledu, ktorý by bol bez úspechov. Problémom však je, že väčšina spomínaných trofejí pochádza z ďalekej minulosti.
Uplynulá dekáda sa v červenej časti Londýna niesla v znamení ústupu z pozícií a zvykania si na prehry.
V máji to bude šestnásť rokov, čo Arsenal pod vedením trénera Arséna Wengera vyhral Premier League bez jedinej prehry. Dodnes sa to nikomu inému nepodarilo, i keď Liverpool má tento ročník veľmi dobre rozbehnutý a kúsok Arsenalu môže zopakovať.
Arsenal upadá. Postupne a dlhodobo. Veď posledný ligový titul je starý ako druhák na strednej škole.
Prechod z Higbury a šetrenie
Jedným z dôvodov ústupu z pozícii, ktoré si Arsenal roky budoval, je prechod zo štadióna Highbury na nový Emirates Stadium.
Z Highbury sú dnes byty a botanická záhrada. Kanonieri sa v roku 2006 presunuli na Emirates Stadium, jeden z najväčších a najkrajších štadiónov vo Veľkej Británii.
Má kapacitu 60-tisíc miest a Arsenal na jeho výstavbu minul vyše 460 miliónov eur.
Obrovská investícia spôsobila, že ostalo menej peňazí na prestupy hráčov. Klub sa nechcel dostať do dlhov a čeliť existenčným problémom, tak prestal míňať na nákupy drahých hviezd.
„Nemám problém s míňaním peňazí. Pochopili by ste to, keby ste si so mnou vyrazili niekam do podniku,“ položartom hovoril Wenger.
Spočiatku to vychádzalo.