Narazil do mantinelu a fatálne sa zranil. V hokeji preto menili pravidlá

KOŠICE. Mal 26 rokov a rovnaké číslo nosil aj na drese. Luděk Čajka bol v druhej polovici 80. rokov pevnou súčasťou československej hokejovej reprezentácie. Mal bronz z majstrovstiev sveta 1987. V piatok 3. novembra by mal 60.

V histórii najvyššej československej hokejovej súťaže je 5. január 1990 zapísaný ako čierny deň. V zápase 32. kola medzi domácimi VSŽ Košice a českým TJ Zlín sa obranca hostí Luděk Čajka smrteľne zranil.

V súboji s košickým hráčom Antonom Bartánusom pri naháňaní puku 122 sekúnd pred koncom narazil Čajka hlavou na mantinel a zostal ležať v bezvedomí.

Podľa názoru Dušana Skáčaniho, hlavného rozhodcu zápasu, Zlínčan pravdepodobne narazil do ryhy v ľade a nasledoval nekoordinovaný pád.

Jeho dôsledkom boli fraktúry prvého a druhého krčného stavca s vážnym poškodením miechy.

Obaja šli za pukom

„Bola to celkom nezvyčajná situácia. Za vyhodeným pukom cez všetky čiary z košického obranného pásma vyrazili dvaja hráči, brániaci Čajka a útočiaci Bartánus," informovala na druhý deň tlač pohľad hlavného rozhodcu Dušana Skáčaniho.

„Nebol medzi nimi žiadny bezprostredný kontakt, objavila sa síce Bartánusova hokejka, ale nie s cieľom protihráča podraziť. Zlínčan náhle stratil rovnováhu, zrejme nabehol do ryhy v ľade alebo na podobnú nerovnosť a bez akejkoľvek koordinácie narazil do mantinelu.

Ihneď som prerušil hru, Čajkovi sa dostala okamžitá pomoc nielen od lekárov oboch mužstiev, ale aj od špecialistu, ktorý náhodou sedel v hľadisku. Vylučujem priame zavinenie. Ani v čase, keď som sa po zápase na košickom štadióne pohyboval, zo žiadnej strany nepadla ani zmienka o tom, že by šlo o úmyselný faul," dodal Skáčani.

„Bol som na ľade. Luděk korčuľoval za pukom. Pre horšiu kvalitu ľadu, ale tiež pre únavu spadol. Najskôr sme mysleli, že to nebude také vážne, až po vyšetrení v nemocnici sa ukázalo, že situácia je kritická. Cesta autobusom späť sa ani nedá popísať,“ spomínal pre český Sport spoluhráč a najlepší kamarát Rostislav Vlach.

Výbor TJ Zlín vydal na druhý deň po zápase vyhlásenie ku všetkým účastníkom hokejovej ligy nepokračovať v súťaži, kým nebudú vyšetrené záležitosti ohľadom poistenia hráčov. Vedenie Výboru zväzu ľadového hokeja ÚV ČSZTV v reakcii odložilo nedeľné kolo na neurčito.

Dva zlomené stavce

Hokejista bol hospitalizovaný na košickej klinike úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Rastislavovej ulici.

Prvá správa hovorila o tom, že sa stav hokejistu nezlepšil ani po dvaapolhodinovej operácii, ktorú viedli lekári Dušan Vanický a Ján Karolyi.

Ďalšia správa, ktorú poskytol ošetrujúci lekár Miroslav Klíma, konštatovala, že Čajka má zlomený prvý a druhý stavec s následným ochrnutím všetkých končatín, je v hlbokom bezvedomí, leží na anestéziologicko-resustitačnom oddelení a jeho stav je kritický.

V sobotu ho navštívila manželka a oddielový šéflekár Konečný.

V nedeľu vo večerných hodinách sa k zraneniu hráča za nemocnicu vyjadrila Katarína Šerešová.

„Luděk Čajka má kompletne prerušenú miechu a zlomeniny oboch krčných stavcov. Podľa traumatológov bol mechanizmus zranenia taký, že Čajka narazil najprv hlavou na mantinel, potom hlava skĺzla a udrela druhý raz na ľad, pričom sa pravdepodobne zlomili stavce krčnej chrbtice. Pacient je napojený na prístrojoch, ktoré udržujú jeho vitálne funkcie," uviedla Šerešová.

Zmenili pravidlo

Rodák z Českého Těšína napriek veľkej snahe lekárov po 40 dňoch (14. februára) v košickej nemocnici svojmu zraneniu podľahol. Zanechal po sebe manželku Renatu a v tom čase päťročnú dcéru Markétu.

Po Čajkovi je pomenovaný zlínsky hokejový štadión (Zimní stadion Luďka Čajky). Pod stropom haly tiež visí dres s Čajkovym menom a číslom 26.

Hral za TJ Gottwaldov, HC Dukla Jihlava a HC Zlín. Za reprezentáciu odohral v rokoch 1985 až 1989 spolu 57 zápasov, strelil tri góly. Draftovali ho New York Rangers. Po sezóne by možno odišiel za oceán, nebyť tragédie.

Pred zápasom Česká republika – Fínsko ho 13. decembra 2017 v Prahe in memoriam uviedli do Siene slávy českého hokeja.

Prípad Luďka Čajku podnietil Medzinárodnú hokejovú federáciu, aby zmenila pravidlo o zakázanom uvoľnení. Dovtedy sa musel vyhodeného puku prvý dotknúť brániaci hráč a hokejisti často zvádzali medzi sebou šprintérske súboje.

Po zmene pravidiel sa pískalo automaticky, keď puk prešiel bránkovú čiaru. V súčasnosti sa posudzuje tzv. hybridné zakázané uvoľnenie, pri ktorom čiaroví rozhodcovia vyhodnocujú, či bude pri puku skôr útočiaci, alebo brániaci hráč.

Najneskôr v okamihu, keď prvý hráč dosiahne úroveň koncových bodov vhadzovania, sa musí rozhodca rozhodnúť, či môže byť hráč, ktorého tím puk odohral, pri puku prvý – v tom prípade je zakázané uvoľnenie zrušené.

Text je upravená verzia článku, ktorý vyšiel pred troma rokmi pri 30. výročí tragédie