Prečítajte si list šéfa Myjavy, ktorý pred odstúpením poslal všetkým klubom Fortuna ligy

Vážený pán prezident,

vzhľadom na zverejnené informácie a množstvo vyjadrení v médiách a diskusných fórach sociálnych sietí, považujem za potrebné touto formou informovať Váš klub o rozhodnutí klubu Spartak Myjava.

Klub som spolu s bratmi prevzal pred rokmi. Hral 4. ligu a bojoval o záchranu. Dali sme si za cieľ klub stabilizovať, vrátiť späť odchovancov, pritiahnuť fanúšikov. To sa nám v priebehu dvoch sezón podarilo a klub začal mať i športové úspechy. Trikrát vyhral svoju súťaž a boli sme pred rozhodnutím, či sa prihlásiť do najvyššej súťaže. Bojovali sme sami so sebou čo spraviť. Rozum hovoril, že nie, nepatríme tam, sme malý amatérsky klub z malého mesta. Srdce, naopak, nútilo nás povedať áno. Pre ľudí, čo pomáhali, pre odchovancov, čo popri práci hrali futbal, fanúšikov. Boli sme si vedomí zodpovednosti pri ktoromkoľvek rozhodnutí i toho, že môžeme postúpiť najmä preto, že slovenský futbal, tradičné veľké kluby, infraštruktúra, sú na tom zle. Vyhralo srdce a náš vzťah k hráčom, fanúšikom, futbalu. Za tri mesiace sme prebudovali štadión, v priebehu dvoch rokov dobudovali osvetlenie, vyhrievanie, kamerový systém, infraštruktúru. Investovali sme viac ako 4 milióny eur.

Mužstvo sme v lige zostavovali tak, aby bolo konkurencieschopné, ale v rámci našich finančných možností. Odohrali sme 4 sezóny, boli tretí, štvrtí. Po tejto stránke bol a je klub v poriadku, ale postupne sme stále viac pociťovali, že tu nepatríme. Nedostatok rešpektu, pochopenia, podpory, či uznania nám odoberal chuť i elán. Naše problémy malého klubu pri výchove trénerov, skladaní realizačných tímov, komunikácii s fanúšikmi, predstavách o fair play boli pre mnohých smiešne a nepodstatné. Zbytočne sme kritizovali 2 delegátov, 6 rozhodcov, nekoncepčné rozdeľovanie dotácií. V našom názore, že delegáti by mali byť futbalovou verejnosťou uznávané osoby, že treba pripravovať trénerov na zvyšovanie kvalifikácie a v mnohých iných názoroch sme zostali osamotení. Okrem Vila Ondrejku som zostal vo výkonnom výbore nepochopený a nepodporený. Brali ma ako negativistu a moja kritika sa klubu nevyplácala. Dva roky som kritizoval prípravu Zákona o športe, zákona o diváckom násilí, absolútny nezáujem o systematickú podporu profesionálneho futbalu. Zbytočne, lebo vyjadrenia typu "futbal má úspechy", "teraz, keď je viac peňazí vo futbale", "keď nebudeme vyskakovať, dostaneme viac peňazí" a klasická slovenská "stádovitosť" boli silnejšie.

Toto všetko nám postupne odoberalo to, pre čo futbal robíme. Radosť, zábavu a potešenie. Samozrejme, že k tomu treba prirátať i to, že sme nedokázali vychovať hráčov do mužstva, či náš herný prejav. Rozhodnutie DK SFZ a vyjadrenie predsedu v médiách bola len tá posledná kvapka. Vraciame sa späť tam, kam patríme. K našim deťom, mládeži, odchovancom a verím, že i fanúšikom. Znovu chceme zažiť radosť a potešiť ľudí, na ktorých nám záleží. Znovu začať hrať futbal, nie sa "hrať na futbal". Náš klub nezaniká a my v ňom nekončíme, tak ako nekončíme vo futbale. Je to naša vášeň, náš život.

Vážený pán prezident, sme si vedomí, že naše rozhodnutie vnieslo do súťaže chaos a narušilo jej priebeh. Verte, že to bolo jedno z najťažších rozhodnutí nášho života. Berte prosím tento list ako naše ospravedlnenie a vysvetlenie nášho kroku. Vám, všetkým ľuďom vo Vašom klube, hráčom i fanúšikom prajeme všetko dobré, veľa úspechov a radosti. Radosti a príjemných zážitkov z najkrajšej hry na svete nielen v Novom roku, ale celú vašu futbalovú budúcnosť. Ešte raz prepáčte a všetko dobré.

V Myjave, 29. 12. 2016

Pavel Halabrín

prezident klubu Spartak Myjava