Pod Mont Blancom zradil Kačmarčíka žalúdok. Aj tak uspel

Košičan Zvolánek dobýja Alpy. Záver jedného z pekelných stúpaní od 51. kilometra.
Košičan Zvolánek dobýja Alpy. Záver jedného z pekelných stúpaní od 51. kilometra. (Autor: richardzvolanek.sk/Tomáš Hudec)
Danica Božová|3. okt 2017 o 00:00

V septembri sa v alpskom teréne koná niekoľko ultrabežeckých podujatí.

SVIT/KOŠICE. V septembri sa v alpskom horskom teréne okolo Mont Blancu koná niekoľko ultrabežeckých podujatí.

Nestratili sa na nich ani východniari.

Sviťan Tomáš Kačmarčík, povolaním profesionálny hasič, sa vo francúzskom Chamonix rozhodol pre najťažšiu možnú trasu – UTMB 170 km s prevýšením 10 000 m.

„Ak tu chce človek štartovať, musí získať body za účasť na kvalifikačných pretekoch – niektoré z nich sú aj na Slovensku. Okrem toho musí mať záujemca i šťastie pri žrebovaní o miesto na štarte, pretože záujem je oveľa väčší ako umožňuje priepustnosť trate,“ prezradil Kačmarčík.

V cieli mu vybehli i slzy

Na najprestížnejších svetových pretekoch v horskom ultrabehu spomedzi 2 300 pretekárov v absolútnom poradí bez rozdielu veku preťal cieľovú pásku na 45. mieste a vo výsledkovej listine kategórie od 40 rokov iba dve priečky zaostal za prvou desiatkou.

Na trati strávil 25 hodín a 52 minút.

„Prvých 60 km som bežal svojím tempom. Potom ma zradil žalúdok, nemohol som v sebe udržať žiadnu prijatú potravu, zvracal som. Skôr som čakal, že nastane problém s nohami. Pokračoval som však v tempe. Limit 46 hodín by som síce stihol aj keby som viac spomalil, ale nechcel som za týchto podmienok stráviť vo vysokých horách druhú noc. Od radosti mi v cieli vybehli i slzy. Hoci som nevedel, na ktorom mieste bežím, výsledková listina hovorí, že som dosiahol na tejto trati najlepší výsledok zo všetkých Slovákov i Čechov v histórii. Takže maximálna spokojnosť.“

A čo vlastne počas behu jedol?

„Prijímal som iba tekutú stravu – teplý čaj, polievku, kolu, kávu. Spotreboval som šesť energetických gélov, i keď v pláne som mal oveľa viac.“

Trochu po dobehnutí kašľal, no na piaty deň už zarezával v práci

„Vysoko v horách bolo deväť stupňov pod bodom mrazu, vietor, sneh, hmla,“ povedal o podmienkach.

Šulcovú nestoplo ani slepé črevo

Okrem Kačmarčíka sa na štart okolo Mont Blancu postavila i ďalšia zverenka Lenky Litvinovej Ilavskej – Popradčanka Denisa Šulcová.

Vybrala si trať CCC 101 km s prevýšením 6 100 m.

„Denisa trénuje popri práci a dvoch malých deťoch, preto nemôže nabehať také objemy. Navyše, v zime jej operovali krížny väz na kolene a začiatkom letných prázdnin slepé črevo. Na trati strávila 18 hodín 48 minút a 46 sekúnd. Z 258 žien, ktoré trať zvládli v limite dobehla na 44. mieste, vo svojej vekovej kategórii jej patrila 18. priečka,“ spresnila úspešná trénerka oboch vytrvalcov Lenka Litvinová Ilavská.

Zvolánek: Atmosféra ako na Tour de France

Košičan Richard Zvolánek po výbehoch na tatranské vrcholy úspešne zvládol i 119 km okolo Mont Blancu s prevýšením 7 200 m.

Na svoje konto si pripísal ďalší úspech – z 1818 štartujúcich v najtechnickejších pretekoch finišoval ôsmy v absolútnom poradí bez rozdielu veku.

Trať zvládol za 15:39:40 hod.

„Od 55. kilometra som mal veľkú krízu až do 93. kilometra,“ priznal.

Tá sa však vo výsledkovej listine neodrazila.

„Keď sme sa dostali do dediny La Contamines všetci ľudia bez rozdielu veku povzbudzovali. To mi dodalo toľko energie, že som si povedal, že predsa som necestoval 1600 km na preteky preto, aby som sa tu iba prechádzal. Vtedy som sa dozvedel, že som na 15. mieste a začal som stíhaciu jazdu. Počas posledného kilometra v Chamonix mi dav skandujúcich ľudí pripadal ako keby som bol na Tour de France – takú atmosféru som ešte nezažil. Išlo mi to zrazu tak ľahko ako keby som bežal nedeľný tempový beh na 10 km a nie vyše 15 hodín po alpských kopcoch. Ten pocit bol neopísateľný.“

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Pod Mont Blancom zradil Kačmarčíka žalúdok. Aj tak uspel