Podrobný pohľad do témy peňazí zápasníkov najlepšej svetovej organizácie MMA.
S narastajúcou popularitou zmiešaných bojových umení je stále pomerne málo známy princíp, na ako funguje vyplácanie zápasníkov.
Horúcejšou témou sa to stáva práve kvôli tomu, ako veľmi sa tieto zákonitosti a výšky výplat bojovníkov líšia v porovnaní s inými hlavnými športami.
Ako je na tom MMA oproti klasickým športom či ako presne funguje štruktúra výplat? To sa dozviete v nasledujúcom článku, kde si to rozoberieme na príklade príjmov bojovníkov z najlepšej ligy sveta, teda UFC.
V Európe ide o okrem tenisu alebo hokeja najmä o fenomén futbalu, kde platy hviezd začínajú základnou hrubou mzdou od milióna eur ročne. Dôležité je pripomenúť, že v tejto sume nie sú zahrnuté prípadné bonusy a iné sponzorské peniaze.
Asi najväčším rajom, čo sa týka športových platov, je Severná Amerika.
Hlavné súťaže ako NHL (hokej), NFL (americký futbal), NBA (basketbal) či MLB (bejzbal) sa doslova predbiehajú v ziskoch a sumách, ktoré rok od roka zvyšujú garantované zmluvné peniaze hráčom pôsobiacim v ich ligách.
Dnes je už bežné v bejzbale alebo americkom futbale nájsť zmluvy pre hráčov v celkovej sume od 100 do 300 miliónov dolárov. Všetkým kraľuje Patrick Mahomes, quaterback Kansas City Chiefs, ktorý po svojej tretej sezóne podpísal desaťročný kontrakt na neuveriteľných 503 miliónov.
Čo tieto obrie kontrakty spája, je ich štruktúra. Či americký futbal, bejzbal, hokej alebo basketbal, všetko sú to kolektívne športy. Hráčom ich výplaty nevypláca priamo liga či organizácia, ale ich tímy – ktorých finančný rozpočet sa pohybuje priamo úmerne veľkosti klubu a ich schopnosti týmito peniazmi disponovať.
Je jasné, že sú tu určité mantinely, alebo inak povedané platové stropy, ktoré sa snažia o určitú fair play. To však úplne nestačí. V minulej sezóne americkej bejzbalovej ligy bol rozdiel medzi zmluvami hráčov New Yorku Yankees a Baltimoru Orioles 87 miliónov dolárov.
Hlavným rozdielom medzi inými športami a zmiešanými bojovnými umeniami je, že v bojových športoch sú zápasníci viazaní priamo na danú športovú organizáciu.
Tímy, ako ich poznáme vo vyššie zmienených športoch, tam neexistujú. Je to jednoduché, dvaja športovci pod pravidlami MMA podajú výkon, za ktorý im po zápase podľa zmluvy daná organizácia ako súkromná firma zaplatí.
Pre lepšiu zrozumiteľnosť rovno hovoríme priamo o MMA a vynecháme trocha zložitejšie vysvetľovanie štruktúry v boxe, kde je fungovanie organizácií, promotérov, televíznych spoločností a samotných zápasníkov o poznanie iné.
Peniaze sa vyplácajú za výkon po zápase. Neexistuje tu, ako napríklad vo futbale, hokeji či basketbale, týždenná mzda, ktorá by bola bojovníkovi vyplácaná za akýchkoľvek podmienok. Platí tu tvrdé pravidlo, ak nezápasíš, nezarábaš.
Pri MMA, kde profesionálny športovec obvykle zápasí dva alebo trikrát do roka, ide o dôležitý rozdiel. Prečo potom nezápasí viac?
Poriadny tréningový kemp na dohodnutý duel zaberie od dvoch do troch mesiacov, kedy bojovník postupne zvyšuje záťaž a formu, aby bol v momente zápasu fyzicky, psychicky a takticky pripravený podať maximálne možný výkon.
Po súboji bežne potrebuje ako jeho telo, tak sám zápasník určitý čas, aby bol opäť schopný naskočiť do tréningového procesu a prípravy. Ak by to totiž "prepálil", v tak nesmierne fyzicky tvrdom a náročnom športe by si to jeho telo skôr či neskôr odnieslo, nehovoriac o mentálnom nastavení.
Tu však stále hovoríme o ideálnom prípade. Počas prípravy a tréningu zápasník utŕži väčšie alebo menšie zranenia, s ktorými sa musí popasovať. V najhoršom scenári nie je schopný z dôvodu rôznych vážnych poranení a zlomenín odzápasiť ani jeden či dva duely ročne.
V marci a apríli minulého roka sme sa s tým stretli v organizáciách ako UFC alebo Bellator, keď sa ich vopred dohodnuté a zazmluvnené podujatia museli zrušiť. Na rozdiel od svojich kolegov z ostatných športov tak boli zápasníci odkázaní po náročnej príprave bez zápasu na milosť ich zamestnávateľa.
Tým, že boli zrušené turnaje, logicky nedostali zaplatené. Pár výnimiek sa ale našlo.
Napríklad zápasníci z podujatia Bellator 241 boli aj napriek zrušenému galavečeru vyplatení organizáciou, rovnako ako rozhodcovia a všetci ostatní ľudia zapojení v prípave karty.
PFL (Professional Fighters League) aplikujúca model zápasov, ktorý poznáme z futbalu, či hokeja (kde prebieha sezóna, a potom nasleduje vyraďovací systém playoff) hovorila o pravidelnom vyplácaní svojich zápasníkov sumou tisíc dolárov každý mesiac po zbytok roka 2020 z dôvodu pretrvávajúcej celosvetovej pandémie a nemožnosti usporiadať turnaje.
Ako to vyzerá konkrétne v najlepšej lige sveta? Myles Jury, dnes už bývalý zápasník UFC, natočil na svojom youtubovom kanáli video o príjmoch vrcholového zápasníka.
V základe pre priemerného bojovníka je v americkej organizácii štruktúra výplaty založená na “show money“ a “win money“.
Teda, nováčik UFC zoberie len za to, že sa predstaví v zápase, desať tisíc dolárov, ktoré sa v prípade víťazstva zdvojnásobia. Ide o tzv. bonus za výhru.
Väčšie hviezdy, zvyčajne poberajúce nad 150 tisíc dolárov, už majú zazmluvnenú len základnú čiastku bez bonusu za výhru.
Ďalšie peniaze sú spojené so sponzormi, tzv. "sponzorship money". Tie plynú z peňazí, ktoré sú získané cestou predaja práv, či už televíznych alebo práv na exkluzívne oblečenie bojovníkov na turnajoch.
Značka športového oblečenia pre bojové športy Venum má s UFC zmluvu, kde má garanciu výhradného práva obliekať zápasníkov do svojho oblečenia.
Tiež zmluva s televíznou stanicou ESPN a ABC pridáva do tejto štruktúry určité peniaze, pretože bojovníci musia pred a po svojich zápasov absolvovať rôzne mediálne povinnosti.
Výška sponzorských peňazí záleží od toho, koľkokrát sa zápasník v minulosti predstavil v UFC. Hoci sa rádovo nejedná o veľké "cifry", vidíme rozdiel medzi šampiónom divízie a bežným zápasníkom UFC.
Na turnaji UFC 251 dostal napríklad šampión weltrovej divízie UFC Kamaru Usman garantovanú dotáciu od spomínaných sponzorov vo výške 40 tisíc dolárov k jeho základnej výplate.
Taký Davey Grant, ktorý na rovnakom podujatí zápasil tiež, dostal len 5 tisíc.
Veľkou motiváciou pre zápasníkov bývajú tiež bonusy. Tie sú udeľované po každom turnaji, ktorý sa uskutoční pod hlavičkou najväčšej svetovej organizácie. V UFC ide o bonus za výkon alebo zápas večera.
Avšak bonus za zápas večera nemusí byť na turnaji udelený vôbec, no ak tak už stane, dostanú ho obaja aktéri duelu.
Bonusy za výkony sa udeľujú zápasníkom, ktorí predvedú ukážkový knokaut alebo porazia súpera skvelou submisiou a udeľuje ich vedenie organizácie.
V UFC ide o čiastku 50 tisíc dolárov. Dôležitým aspektom tu ostáva, že udeľovanie bonusov v MMA nie je žiadnym pravidlom. V tak veľkej miere sa udeľuje len v UFC, kde si to z finančného hľadiska môžu dovoliť.
Turnaj MMA sa delí na hlavnú kartu, kde promotéri postavia najočakávanejšie zápasy, a porciu predzápasov.
Na niektorých turnajoch bývajú ešte tzv. skoré predzápasy. Ak sa bavíme o UFC, predzápasy sú zväčša dostupné aj cez televízie či rôzne iné streamovacie služby.
Hlavná karta na číslovanom turnaji, kde spravidla nastupujú najväčšie hviezdy, sa už spoplatňuje službou pay-per-view (ďalej len PPV). Diváci si teda musia extra priplatiť za tento obsah. V súčasnosti ide o sumu 70 dolárov.
Pri počte, kedy si PPV zakúpi jeden milión platiacich divákov, ide naozaj o slušné peniaze. A práve z tejto čiastky idú podľa dohodnutého modelu určité percentá zo ziskov na konto zápasníka, ktorý to má zakotvené v rámci zmluvy.
Niektorí bojovníci majú na oko menšiu základnú sumu peňazí, avšak gro jeho výplaty je zahrnuté v podiele z PPV. V laickej reči to znamená, že ak je to mediálne známy a divácky obľúbený bojovník, môže si radšej do zmluvy vložiť doložku o príjme z PPV, pretože vie, že sa mu to vyplatí.
Organizácii sa takýto prístup vypláca z toho pohľadu, že ak by turnaj náhodou nebol tak divácky úspešný, aj výplata daného bojovníka bude nižšia.
Z toho pohľadu je zámer bojovníkov v UFC jasný: dať o sebe vedieť víťazstvami, ukončeniami súperov pred limitom ale rovnako pracovať na budovaní svojho mena vyrozprávaním svojho príbehu.
Teda v prípade, že sa jeho zápas odohráva na hlavnej karte číslovaného turnaja, kam sa obyčajne dostávajú len tí najlepší a divácky najzaujímavejší zápasníci (logicky, čím populárnejší zápasník, tým viac ľudí si priplatí za to, aby ho mohlo vidieť v pohodlí domova, pozn. red.).
Čím je zápasník bližšie divákovi aj hovorenou rečou, teda ovládaním anglického jazyka, tým zaujme väčšie publikum. Najväčšie tržby z predaja pay-per view spadajú do Severnej Ameriky.
Preto Conora McGregora od istého času vidíme iba na číslovaných turnajoch.
Zápasník v UFC podpisuje zmluvu, podľa ktorej môže dostávať vyššie spomenuté peniaze. Najlepšia organizácia na svete zarába nielen zo zmlúv so sponzormi, predaných lístkov a PPV, ale aj z tzn. merchandisingu.
Ide o anglické pomenovanie fanúšikovsky atraktívneho obsahu. Tým môžu byť napr. hrnčeky, uteráky, kartičky, šortky, tričká a mikiny s logom UFC, ale hlavne spojené s podobizňami hlavných tvárí UFC.
Nech už sú čísla predajnosti týchto predmetov akokoľvek vysoké, zápasník stále dostane len pár tisíc.
Nie je to tak dávno, čo sa popredný bojovník v bantamovej váhe Sean O´Malley sťažoval na peniaze, ktoré dostal od UFC v rámci príjmov z merchadisingu.
Aj keď bývalý dodávateľ oblečenia Reebok a organizácia UFC zarobili na predmetoch s jeho menom viac než milión dolárov, jemu boli vyplatené peniaze vo výške od troch do piatich tisíc dolárov.
Zmluvy s inými súkromnými sponzormi sú pre bojovníkov povolené, avšak propagovať to môžu len mimo organizácie a jej turnajov.
Na rozdiel od UFC, Bellator ako druhá najsilnejšia organizácia na svete dáva zápasníkom zelenú ohľadom propagácie súkromných sponzorov na svojich turnajoch a v rámci organizácie. V mnohom ide o prívetivejší spôsob pre samotných zápasníkov.
Z celkového zisku, ktorý je vyplatený bojovníkovi po zápase (výplata, bonus, sponzorské peniaze), treba v závislosti od územia, kde sa zápas odohral, odpočítať od 30 do 50% z jeho výplaty na dane. Každý americký štát sa môže líšiť od toho druhého v zdaňovaní, ale v priemere ide približne o toto číslo.
Ďalším mínusom z výplaty je väčšinou 10%, ktoré putujú do zápasníkovho klubu. Posledným, no nemenej náročným výdavkom je zaplatenie trénerov, fyzioterapeutov, lekárov a celej prípravy.
A tak sa zo situácie, kde zápasník zinkasuje 10 tisíc dolárov, môže stať, že jeho celá jeho výplata ledva pokryje iba základné náklady na prípravu a vecí s tým spojených.
Zaujímavým, no nie ojedinelým prípadom je Geoff Neal, jedenásty nasadený vo weltrovej váhe UFC, ktorý napriek tomu, že dal v roku 2019 výpoveď vo svojej práci, aby sa stal profíkom, musel v júni toho minulého opäť nastúpiť do "civilnej" práce, aby dokázal prečkať stav celosvetovej pandémie.
Medzi rokmi 2010 a 2017, UFC vyplatilo svojim 1284 zápasníkom dohromady 628 miliónov dolárov, zatiaľ čo v rovnakom čase Floyd Mayweather, zarobil v ringu 638 miliónov.
NFL, NBA, NHL a MLB (najväčšie športové ligy v hlavných športoch v Amerike) vyplácajú hráčom okolo 50% ligových výnosov.
Pri UFC, ako pri najväčšej MMA lige na svete, hovoríme o 20 %.
V UFC ľahko nájdeme bojovníkov, ktorí za jeden zápas vezmú od 200 do 800 tisíc a bojovníkov, čo žijú od zápasu k zápasu. A to sa bavíme o svetovej organizácii.
Práve preto mnoho z nich neskôr odchádza ku konkurencii do Bellatoru, Rizinu alebo do bohatých ruských organizácií.
Odchádzajú z rôznych dôvodov, no najmä z presvedčenia, že hoci ide o "svätý grál" v zmiešaných bojových umeniach, stále nie sú schopní uživiť sa športom na úrovni, akú by si bezpochyby zaslúžili.
Práve z toho dôvodu sa v súčasnosti súdi cez 1200 bývalých bojovníkov UFC z organizáciou.