Perie dresy, naťahuje siete a kosí ihrisko. Mladý prezident je raritou

Cez týždeň kosí ihrisko, perie dresy. Sem tam odbehne z práce, aby ich vyvešal. Okrem toho vedie prípravku a sám trénuje s A mužstvom.

Od piatku do nedele sa nezastaví. Najskôr musí vylajnovať ihrisko, natiahnuť siete a pripraviť terén na zápas. V sobotu hrá prípravka v nedeľu nastupuje na zápas mužov.

PETER HUPIAN (22) z TJ Agro Kameničná sa nenudí. Okrem toho, že je azda najmladším prezidentom futbalového klub na Slovensku, zastáva pozíciu hospodára, trénera a hráča. Bez takýchto zanietených ľudí by dedinský futbal nefungoval.

Máte len 22 rokov a už ste prezidentom futbalového klubu?

Áno, vo funkcii som druhý rok. Odmalička som behal po ihrisku v Kameničnej, predsedom klubu bol aj môj otec. On takisto hrával futbal.

Dá sa povedať, že idem v jeho šľapajach. Vždy som ho sledoval, čo robí a bavilo ma to. Bez neho by som funkciu prezidenta nerobil, veľa mi pomohol.

Tiež ma podporujú hráči, fanúšikovia a rodina, čo si veľmi vážim. Motivuje ma to do ďalšej práce.

V prvom rade však ďakujem mojej priateľke, ktorá mi je už tretí rok oporou. Ako jedna z mála žien má pochopenie pre futbal.

Aj ste futbal hrávali?

Za dorast som pôsobil v druholigovom Komárne. Mal som viacero ponúk z ligových mužstiev, ale rozhodlo srdce a vrátil som sa domov.

Chvíľu som hrával ešte v Okoličnej, ale doma je doma. V Kameničnej nastupujem stabilne v základnej zostave a naplno sa bavím futbalom.

Sme tu výborná partia, všetkých hráčov a rovnako aj prípravkárov si vážim a mám ich rád. Sú súčasťou môjho života a nevedel by som si predstaviť, že by som už s nimi nemohol byť.

Prípravka?

Spolu so spoluhráčom vedieme najmenších a dávame im futbalové základy. Vďaka patrí rodičom, ktorí ich pravidelne nosia na tréningy a zápasy. Majú veľký talent a pred sebou zaujímavú kariéru.

Ako to všetko stíhate?

Keď človek chce, všetko sa dá. Robím to, čo ma baví. Skvelé je, že pracujem na obecnom úrade a môžem si odbehnúť na ihrisko. Sme tak dohodnutí so starostom.

Náš klub má s obcou výborný vzťah. Financuje nás a bez jej podpory by sme nemohli fungovať. Takisto patrí vďaka našim sponzorom a vedeniu klubu, pretože každý robí svoju prácu zadarmo. Neustále sme v kontakte a vždy spolu hľadáme najlepšie riešenia.

Čo všetko v klube vykonávate?

Ako hospodár polievam ihrisko, kosím, hnojím a valcujem. Každý týždeň treba oprať dresy, veci na trénovanie a samozrejme, vyvešať ich.

Ako údržbár opravujem, keď sa niečo pokazí.

Popritom som tréner a tiež si chodím zabehať so spoluhráčmi. Cez týždeň riešim telefonáty ohľadom fungovania klubu.

Časovo je to náročné, ale robím to zo srdca.

Kedy máte najviac práce?

V piatok od rána kosím, lajnujem ihrisko a naťahujem siete. Večer je všetko pripravené a mohol by sa u nás hrať ligový zápas. Máme krásne ihrisko, ktoré nám iné kluby môžu závidieť. Peknú útulnú tribúnku a novučičké šatne.

Cez víkend som stále na ihrisku. V sobotu hrajú žiaci a v nedeľu muži.

Zaujímavosťou je, že pred každým zápasom hráčom vyvešiame dresy ako v Lige majstrov a na stole majú pripravené ovocie s vitamínmi.

Aj nejaké to pivečko?

Samozrejme, to patrí k tomu. Pravidelne po zápase alebo v piatok po tréningu si posedíme a poklebetíme. Objednáme si chutné jedlo a o zábavu je postarané. Veď o tom je dedinský futbal.

Aké má váš klub vízie?

Ideme krok po kroku. Pred tromi rokmi sme hrali v susednej dedine na neutrálnom ihrisku, pretože nám stavali šatne. Veľa hráčov na futbal zanevrelo a rozpadlo sa nám pomaly celé mužstvo.

Keď som prebral klub, podarilo sa nám chalanov motivovať a prakticky od nuly sme postavili nový tím. V šiestej lige sú dve skupiny a v jednej z nich sme na treťom mieste, čo je solídne.

Cieľom je v nasledujúcich rokoch zabojovať o titul, pretože mužstvo a podmienky na to máme. Za krátke obdobie sme zaznamenali obrovský progres.

A čo postup do piatej ligy?

Ideme krok po kroku a dávame si reálne ciele. Piata liga je finančne náročná na cestovanie, rozhodcov a organizáciu zápasov. Tiež tam klub potrebuje skúsenejších hráčov, ktorým treba zaplatiť.

Netlačíme na pílu, uvidíme, čo bude. Nepotrebujeme, aby sme hrali tridsať zápasov a vyhrali len tri. Novým veciam sa však nebránime.

Vy hráčov neplatíte?

Nie, preplatené majú len kopačky a cestovanie. Napriek tomu máme v kádri šikovných futbalistov, ktorí by na piatu ligu mali. Postup však závisí od viacerých vecí. Uvidíme, čo bude po prestávke. Možné je všetko.

Neláka vás Slovnaft Cup?

Práveže áno. Je to výnimočná súťaž. Stačí postúpiť cez jedno kolo a už môžeme privítať súper z prvej alebo druhej ligy. Bola by to veľká udalosť.

Sme však v realite a nohami na zemi. Poctivo pracujeme a uvidíme, čo bude. Žiadne veľké vyhlásenia nedávame.

Prioritou u nás je rodinná atmosféra, ktorá tu rozhodne je.

Ako to zvládate počas prestávky, kedy sa nemôžete stretávať?

Každému už chýbajú priatelia a tešíme sa, kedy konečne vybehneme na ihrisko.

Tréner dáva chalanom individuálne plány, chodia si zabehať alebo si kopú na záhrade s loptou. To sa však nedá porovnať s tým, keď trénujeme pätnásti naraz.

Bojím sa, že veľa dedinských mužstiev zanikne. Mám informácie, že mnoho starších hráčov na iných dedinách už nechce pokračovať. Dúfam, že neskončia naši mladí. Trénujú s rodičmi, ale to sa nedá porovnať s kolektívnym tréningom.

Veríte, že sa súťaže čoskoro začnú?

Keby vláda teraz povedala, že môžeme trénovať, zajtra je nás na ihrisku dvadsať.

Najradšej by som bol, keby sa tak stalo, ale reálne to nevidím. Je to veľmi smutné a zlé. Keď nám nedovolia hrať zápasy, mali by povoliť aspoň tréningy. Aspoň v menších skupinkách.

V Maďarsku hrať môžu, tak prečo u nás nie? Všetko je to na vláde. Môj názor je, že mladým by neuškodilo, keby si aspoň dvakrát do týždňa zabehali po ihrisku.

Kedy sa podľa vás súťaže začnú?

Na jar určite nie. Nevidím reálne ani to, že začneme v auguste. Bodaj by som sa mýlil. Ľuďom už futbal veľmi chýba.

Ak situácia aspoň ako tak dovolí, v lete by sme chceli osláviť výročie deväťdesiat rokov organizovaného futbalu v obci. Pravidelne pripravujeme turnaj, ktorý robíme na počesť bývalého funkcionára. Tento rok by sme to chceli spojiť s oslavami.

V priemere u nás chodí na futbal 150 až 200 divákov, preto verím, že ich budeme môcť potešiť. Ďakujeme im pekne za priazeň v tomto náročnom období, tešíme sa, kedy už budeme konečne spolu.